english/
tranzit.org/

tranzit.sk/

An Artist Who Does Not Work for Free Is Not an Artist

Diskutujú: Mária Janušová, Anna Remešová, Miloš Vojtěchovský

Text Information/
Picture Gallery/

16. február, 18.00
tranzit.sk, Beskydská 12, Bratislava


Podujatie je prístupné v režime OP do naplnenia kapacity priestoru.

Prebehne v slovenčine a češtine.

Moderujú Dušan Barok a Ivana Rumanová

Nedávno jsem si nechal vytapetovat knihovnu. Samozřejmě jsem taky přiložil ruku k dílu a tehdy jsem si všiml, s jakou nechutí ten tapetář pracoval, ačkoliv jsem mu platil nad tarif. Jak to, ptám se ho, že svou práce neděláte se sebemenším zápalem, když za ni dostáváte peníze? Na to mi ten chlap nedokázal odpovědět.
Peter Handke: Nerozumní vymírají (1973)

Paradigma kultúrneho priemyslu vytvorila príklad ekonomiky, ktorá funguje tak, že produkuje čoraz viac zamestnaní (a rozptýlení) pre ľudí, ktorí v mnohých prípadoch pracujú zadarmo.
Hito Steyerl: Art As Occupation (2011)


Umenie a kultúra sú oblasťami, v ktorých sa paradox 90. rokov ukazuje veľmi, možno až príliš jasne: Na jednej strane očarenie z náhle nadobudnutej slobody prejavu, konca cenzúry, znovunadväzovania kontaktov so západnými kolegami a kolegyňami, z možnosti cestovať a tvoriť nezávisle. Mnoho umelcov, umelkýň a iniciatív sa dostalo z undergroundu na výslnie. Namiesto bytových performancií, utajených koncertov a efemérnych výstav boli zrazu súčasťou oficiálnych podujatí, a to i na štátnej úrovni. Toto uvoľnenie a eufória vyprodukovali mnoho pozoruhodných podujatí, festivalov, experimentálnych galérií a nezávislých umeleckých centier.

Paralelne s demokratizáciou a liberalizáciou však prebiehali procesy divokej privatizácie verejného majetku, komodifikácia verejného priestoru, nárast nezamestnanosti, nástup mafiánskych praktík. Udalosti každodennosti svojou radikálnosťou a násilím často prekonávali umelecké experimenty, ale zostávali umelcami a umelkyňami nepovšimnuté. Jedným z následkov tohto vyčleňovania umenia a kultúry od každodennej reality ja aj predstava umenia ako „niečoho viac ako práce“, ako nezávislej oblasti, vzťahu, poslania, experimentovania, ktoré je oslobodené od nutnosti produkovať. Umelci, umelkyne, kultúrni organizátori a organizátorky majú podľa tejto predstavy nájsť naplnenie už v samotnej možnosti tvoriť a organizovať a popri tom sa „už nejako uživia“. Dešpekt a nedôvera voči inštitúciám sa prejavili tiež v tom, že sa dianie – v zmysle tvorby, reflexie, aj cool faktora - presunulo do nezávislých centier, klubov, novoobjavených priestorov.

Je však možné udržať tento typ tvorby a očarenia inak ako dočasne? Môže si v takto nastavenom systéme dovoliť riskovať niekto, kto nemá východiskové zázemie a ekonomickú podporu v rodine? Čo sa medzičasom zmenilo, ak dnes umelkyne a kultúrni organizátori volajú po silných a transparentných inštitúciách, sociálnych istotách, trvajú na umení ako práci a vytvárajú odbory a iné platformy solidarity, ktoré boli v 90. rokoch zavrhnuté ako komunistické prežitky?

Mária Janušová vyštudovala dejiny umenia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (2011-2016). Od roku 2019 je doktorandkou na VŠVU pod vedením doc. Daniela Grúňa. V dizertačnom výskume sa zaoberá možnosťami kritického múzea v postsocialistických podmienkach. Od apríla 2021 pracuje ako kurátorka v banskoštiavnickej Galérii Jozefa Kollára (GaJK), ktoré je súčasťou Slovenského banského múzea. V roku 2019 spolupracovala s Luciou Tkáčovou a Galériou HIT na projekte Zlaté časy v GaJK. V rokoch 2017-2019 pôsobila ako kurátorka v Nitrianskej galérii. Z jej posledných kurátorských projektov možno spomenúť It´s not over till it´s over (2021, Kunstverein Eisenstadt, spolukurátorka Barbara Horvath), GENESIS (2019, GaJK, B. Štiavnica), Žatva (2019, Nitrianska galéria), Konštruktívna lyrika (2018, Galéria MEDIUM, Bratislava), #OK – XII. Trienále malého objektu a kresby (2018, GaJK, B. Štiavnica, spolukurátor Erik Vilím) a Nie som tu, som v Arkádii (2018, Nitrianska galéria).

Anna Remešová je šéfredaktorkou online časopisu o výtvarnom umení Artalk.cz. Vyštudovala teóriu a dejiny moderného a súčasného umenia na UMPRUM a bola členkou Ateliéru bez vedúceho. V minulosti koordinovala projekt UMA Audioguide a spolu s umelkyňou Alžbetou Bačíkovou viedla etc. galériu, kde sa zaoberala skúmaním dokumentárnych stratégií v súčasnom umeleckom videu. Jej hlavným predmetom záujmu sú inštitucionálne podmienky umeleckej scény a premeny súčasného umenia vo vzťahu k feministickej a dekoloniálnej kritike, konkrétne v rámci jej doktorandského výskumu na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde študuje od roku 2021.

Miloš Vojtěchovský sa narodil v roku 1955 v Prahe, kde aj žije. Vyštudoval estetiku a dejiny umenia na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Od polovice 70. rokov pôsobí v oblasti nezávislej hudby (Mozart K) a výtvarného umenia v Prahe a inde. V rokoch 1984 až 1995 žil v Amsterdame, kde viedol výstavný priestor Oko (1988-1992). Spoluautor a iniciátor multimediálneho projektu Orbis Pictus Revised pre ZKM v Karlsruhe (1991-1995). Iniciátor a organizátor medziodborového Centra pre Metamédiá (Kláštor Plasy 1991-1999). Pripravil viacero výstav, napr. s Jaroslavom Andělom Jitro kouzelníků 1996/1997 (NG v Prahe), s Danielom Vlčekom 16 - 20 000 HZ (Meetfactory); Svátek práce Martina Zeta (GMP), Zvuky kódy obrazy (GHMP, s Jitkou Hlaváčkovou a Milanom Guštarom) atď. Editor a vydavateľ katalógov a audio CD zo sympózií Hermit a Centrum Metamédiá Plasy; v Centre pre súčasného umenie v Prahe spolupracoval na sieťovom projekte café9, na sympóziu Ready to (2001), sympóziu Excavation the Future (Goethe Institut, Praha, 2002), konferencii Fmedia04 (NOD, 2004), medzinárodnom projekte TROIA (2004), komunikačnej sieti Radiojeleni.cz a LemurieTAZ (2000-2009). Spolu s Petrom Cusackom založil zvukovú mapu Prahy sonicity.cz a spolu s Dagmar Šubrtovou pripravil pre Galériu Školská 28 projekt Na hranici samoty (2016-2017). Iniciátor siete pre akustickú ekológiu CENSE (2018-2022).


..........

An Artist Who Does Not Work for Free Is Not an Artist
Dikusia, tranzit.sk, Bratislava, 2022.
Hostia: Anna Remešová, Mária Janušová a Miloš Vojtěchovský.
Video (v slovenčine a češtine).

...........

Podujatie je súčasťou výstavného projektu Nikdy sme neboli bližšie, ktorý momentálne prebieha v tranzit.sk.

Nadácia ERSTE je hlavným partnerom iniciatívy tranzit. Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.



Related
D´epog: S pánom bohom, prišiel ku nám!
Nikdy sme neboli čudní
Nikdy sme neboli bližšie
Tunelom k slobode a prosperite: vedľajšie účinky prechodu k demokracii
World Wide West: Nástup internetu v prebúdzajúcich sa demokraciách