World Wide West: Nástup internetu v prebúdzajúcich sa demokraciách
Diskusia s Keiko Sei, Jánosom Sugárom a Ferencom Grófom
11. február 2022, 17.00
Podujatie prebehne v angličtine ako Zoom webinár.
World Wide West: Nástup internetu v prebúdzajúcich sa demokraciách
Video (v angličtine).
Pre väčšinu Stredoeurópanov sa nástup internetu v 90. rokoch prelínal so “znovuzačleňovaním sa do sveta”, čo znamenalo hľadanie ciest k liberálnej demokracii a tržnému hospodárstvu, z pozície “bývalého Východu”. Rozšírenie prístupu k internetu sme prežívali ako udalosť, ktorá u nás konečne prebieha synchrónne so zvyškom sveta. Na digitálne siete, dovtedy prístupné len z prostredia výskumných centier a laboratórií, sa postupne začali napájať podniky, univerzity, radnice, stredné školy, kaviarne a príbytky. Okrem vidiny univerzálnej knižnice internet predstavoval nový typ masového média. Mal vytvoriť radikálne slobodné prostredie, v ktorom každý a každá môže prejaviť svoj názor a zažiť svojich 15 minút slávy. Jeho demokratizujúci potenciál mal vyplývať z jeho nehierarchickej, decentralizovanej štruktúry, ktorú spravujú samotní používatelia a používateľky. Sieť naozaj rapídne rýchlo rozkošatela do neprehľadnej a nestálej pavučiny avatarov, družín, kutilskej tvorivosti a hromád informácií, v ktorej si človek miestami nebol istý, či za klávesnicou na druhej strane nie je náhodou naozaj pes.
Kontrast s dneškom azda nemôže byť výraznejší. Paradigma prístupu pre všetkých sa zvrtla na nástroj vyťažovania dát. O slobode prejavu sa ukázalo, že má tiež odvrátenú tvár vo forme trollovania a fake news. Prostredie zamýšľanej neobmedzenej kreativity a heterogeneity napokon vlastní a ovláda niekoľko veľkých hráčov. Internet sa tak pre väčšinu z nás scvrkol do priehrštia používateľských platforiem, na ktorých visíme, aj keď nechceme, ktoré o nás vedia viac, ako my sami, a ktoré nás rozdeľujú viac, než prepájajú. Zdá sa, že prísľuby internetu z 90. rokov sú z dnešnej perspektívy nostalgickou a príliš dočasnou autonómnou zónou. Otázkou zostáva, či za dôvody zlyhania tejto utópie možno považovať len kombináciu vyspelého kapitalizmu a populistického oportunizmu, alebo sú v hre ďalšie faktory. Bol internet skutočne niekedy slobodný a egalitársky? Mohol sa vôbec vyvinúť inak?
Do diskusie prijali pozvanie hostia, ktorí sa z pozícií umelcov a aktivistov od 90. rokov angažujú v otázkach smerovania internetu a moci médií.
Keiko Sei je autorka, kurátorka a mediálna aktivistka. Po tom, čo pracovala ako video kurátorka v Japonsku, sa v roku 1988 presťahovala do východnej Európy, aby skúmala médiá a nezávislé médiá v regióne. Po zmene režimu sa naďalej venovala problematike nezávislých médií/mediálneho aktivizmu a umenia v bývalej Juhoslávii v súvislosti s občianskou vojnou, ako aj v širšom regióne Strednej Ázie a Kaukazu. V roku 2002 sa presťahovala do juhovýchodnej Ázie, aby rozšírila svoju prácu a výskum na Ďalekom východe, kde začala s filmovým vzdelávaním v Mjanmarsku a pomáhala pri spustení filmového festivalu a inštitútu Wathann. Medzi jej kurátorské projekty patrí The Media Are With Us!: The Role of Television in the Romanian Revolution (Budapešť, 1990), The Age of Nikola Tesla (Osnabrück, 1991), Eastern Europe TV & Politics (Buffalo New York, 1993), POLITIK-UM/New Engagement (Praha, 2002) a Re-designing East (Stuttgart, Gdansk, Budapešť, Soul, 2009-2013). Píše a učí po celom svete.
János Sugár je umelec a filmár. Študoval sochárstvo na Maďarskej akadémii výtvarných umení a bol členom skupiny Indigo pod vedením Miklósa Erdélyho. Začiatkom 90. rokov spoluzakladal Katedru intermédií na Maďarskej univerzite výtvarných umení, kde odvtedy pôsobí ako profesor teórie umenia a médií. Ako zakladajúci člen Nadácie pre výskum médií spoluorganizoval sériu konferencií MetaForum s Geertom Lovinkom a Dianou McCarty. V rokoch 1994-1996 sa uskutočnili jej tri ročníky, postupne zamerané na multimédiá, internet a mediálny obsah. Je spolueditorom dvoch kníh o teórii médií: Hypertext + Multimédia (Artpool, 1996) a Buldózer: Médiaelméleti antológia (Media Research Foundation, 1997). Od začiatku 80. rokov sa zúčastnil na mnohých významných národných a medzinárodných výstavách.
Ferenc Gróf(1972, Pécs, Maďarsko) rozvíja prax zameranú na ideologické stopy na pomedzí grafického dizajnu a priestorového zážitku. Je zakladajúcim členom parížskej kooperatívy Société Réaliste (2004—2015), ktorej práca spochybňuje súčasné politické reprezentácie, ako aj ideologický dizajn prostredníctvom textových intervencií. Ako člen kolektívu vytvoril Gróf osobitý súbor nástrojov z jazykových a typografických prvkov, štatistických údajov a kartografických znakov na skúmanie spoločenských procesov a na zobrazovanie korelácií medzi minulosťou a súčasnosťou. Keďže Société Réaliste má od roku 2015 prestávku, Gróf pokračuje vo svojej práci ako individuálny umelec a pokračuje v kritickej, naratívnej realizácii a skúmaní politického dizajnu, ktoré charakterizovali jeho kolektívnu prax. Žije a pracuje v Paríži a od roku 2012 vyučuje na École Nationale Supérieure d’Art (ENSA) v Bourges (FR). Grófove posledné samostatné a kolektívne výstavy hostili Kiscell Museum, acb Gallery, OFF-Biennále a New Budapest Gallery v Budapešti, Hessel Museum a CCS Bard Galleries v New Yorku, Galeria Arsenał v Białystoku, Kulturni Centar v Belehrade a Kunsthalle Bratislava.
..........
Podujatie je súčasťou výstavného projektu Nikdy sme neboli bližšie, ktorý momentálne prebieha v tranzit.sk.
Nadácia ERSTE je hlavným partnerom iniciatívy tranzit. Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
