english/
tranzit.org/

tranzit.sk/

Ja ako mikrób, prach, kamene, ktoré vibrujú

Výstava v tranzit.sk

Umelkyne/umelci: Goda Palekaitė a Adrijana Gvozdenović, Rachel Pimm a Graham Cunnington, We Work in the Dark (Luiza Prado de O. Martins a Obaro Ejimiwe)

Kurátorky: Anna Santomauro a Laura Clarke (Arts Catalyst)

Architektúra výstavy: Matej Gavula
Grafický dizajn: Sándor Bartha

21.09. – 16.12.2022

Artist talk / performance: Anthropomorphic Trouble / Goda Palekaitė a Adrijana Gvozdenović, 21. septembra 2022, 17:30

Otvorenie: 21. septembra 2022, 19:00 - 21:00

Miesto: tranzit.sk, Beskydská 12, Bratislava
Otvorené: utorok – piatok: 14:30 – 18:30


Na akých hmotách záleží? Ako obieha hmota v telách, okolo nich a cez ne? Akých interakcií, metabolizmov a výmien sa hmota účastní?

Výstava Ja ako mikrób, prach, kamene, ktoré vibrujú prináša tri kolaboratívne umelecké projekty, ktoré vznikli v dialógu s určitou krajinou a s viac-než-ľudskými silami, ktoré ju naďalej utvárajú.

Prúdy, minerály, molekuly a rizómy sú aktívnymi aktérmi, vyvíjajú sily, ktoré tvarujú kultúrne formy, dejiny a politiku – a ako hovorí politická teoretička Jane Bennett v knihe Vibrant Matter, sú „samy mocnými materiálnymi asamblážami so silou odolávať.“

V dielach prezentovaných na výstave sa táto odolávajúca sila – pôsobnosť hmoty – objavuje ako politický aktér v rôznych podobách: v znepokojivých stretnutiach s organickými a anorganickými látkami zapustenými v horninách, v hlasoch unikajúcich častíc železa, ktoré otravujú rieky sfarbujúce sa do oranžova, a v erodovaných kamienkoch na pláži odhaľujúcich stopy utajených vojenských dejín.

Výstava sa pokúša vyvolať medzi viacerými aktérmi vrátane vody, hornín, magnetických polí a železa somatický rozhovor o ich vlastnom pôsobení a príbuzenských vzťahoch, životnosti a konfliktoch, ktoré podnecujú.

Vystavené diela:

Antropomorfné ťažkosti (2021)
Goda Palekaitė a Adrijana Gvozdenović

Autorky projektu Antropomorfné ťažkosti Goda Palekaitė a Adrijana Gvozdenović chápu Zem ako historickú postavu, učia sa z kozmológií a ekológií, vystupujú ako amatérske rozprávačky a svoju cestu začínajú od vlastných ťažkostí, od nepochopiteľnosti cez krajinu asociatívneho myslenia.

Výskum sa začal v ich hlavách v Bruseli, neskôr putoval na miesta ako Jurské pobrežie a hniezdisko labutí pri Abbotsbury v Dorsete, kancelária organizácie Arts Catalyst v Sheffielde, múzeum Nikolu Teslu v Belehrade, nadácia Delfina a Whitechapel Gallery v Londýne, rôzne prírodovedné múzeá, zoologické záhrady a akváriá po celej Európe, mamutí hrob na srbskom vidieku a pohoria Čiernej Hory.

Túto cestu inšpirovali tri ženy z histórie: Mary Anning (1799 – 1847), priekopníčka paleontológie, ktorá sa vzdelávala sama a ako 12-ročná objavila prvé neporušené kostry dinosaurov; Anna Atkins (1799 – 1871), botanička, ktorá pracovala s technikou fotochemickej modrotlače na zbere a archivácii britských rias a vytvorila tak prvú známu fotografickú knihu; a Margaret Cavendish (1623 – 1673), feministická avantgardná sci-fi spisovateľka a posthumanistická filozofka z obdobia baroka.

Vo výstavnom priestore tranzit.sk sa projekt predstavuje v novej podobe priestorovej inštalácie, ktorá sprostredkováva výskum, príbehy, artefakty a umelecké diela. Počas vernisáže priblížia a predstavia Palekaitė a Gvozdenović Antropomorfné ťažkosti publiku.


Aký druh rieky nemá stred? (2022)
We Work in the Dark (Luiza Prado de O. Martins a Obaro Ejimiwe)

Aký druh rieky nemá stred? je nová zvuková inštalácia dvojice We Work in the Dark (Luiza Prado de O. Martins a Obaro Ejimiwe), ktorá vznikla v spolupráci s riekou Slaná.

V roku 2019 spôsobila katastrofa na kalovej priehrade Brumadinho v brazílskom štáte Minas Gerais obrovské straty na životoch a škody na životnom prostredí. Priehrada obsahovala hlušinu – vedľajší produkt ťažby – z neďalekej bane na železnú rudu; toxické bahno vytekajúce z priehrady zmenilo tok vôd v oblasti a ovplyvnilo zásobovanie vodou v regióne. Voda vytekajúca z opustenej bane na železnú rudu v blízkosti rieky Slaná na Slovensku nedávno spôsobila rozsiahle environmentálne škody v okolitých oblastiach; opakujúci sa vzorec sa prejavuje kontaminovanou, oranžovou vodou.

Táto zvuková inštalácia evokuje procesy manipulácie, vibrácie a presmerovania vodných tokov a minerálov, ktoré sú spojené s ťažbou železnej rudy. Nádoba naplnená vodou až po okraj stojí priamo nad reproduktorom, ktorý vydáva hlboké basové frekvencie. Basy víria vrstvu oranžového kalu na dne nádoby a občas ju premiešajú so zvyškom kvapaliny; neustále hrozí vyliatie.


spolucho / rozraziť kôru zeme (2021)
Rachel Pimm a Graham Cunnington

spolucho / rozraziť kôru zeme spolu vytvorili Rachel Pimm a Graham Cunnington, zakladajúci člen industriálneho hudobného kolektívu Test Dept. Dielo pozostávajúce z dvoch častí uvažuje nad hmotou a antihmotou okruhliakov, ktoré tvoria kamienkovú krajinu Orford Ness, bývalého vojenského testovacieho areálu na južnom pobreží Anglicka, ktorý premenili na prírodnú rezerváciu. Každý kamienok v sebe skrýva výbuch a absorbuje náraz, nesie v sebe históriu úlomkov munície, ako aj vlastnú geologickú minulosť.

Video a audiodielo dvojice vychádza z okolia Orford Ness, no poukazuje na miestne následky. V diele znamená kamienok nástroj a súčasne prenos, objekt aj vlnovú dĺžku. Granulárne zvukové dáta a kvantová fyzika predstavujú štrk ako nezúčastneného aktéra vojenskej histórie. V dobe, keď sa budovy vracajú divočine a prírodná rezervácia nazeleno pretiera svoju vojenskú minulosť, vylučujú betónové terče slané nánosy, plačúcu, upotenú geológiu. „Dopad“ vzdialených okruhliakov možno vnímať ako materiálne aj nemateriálne ruiny neobmedzene rozptýlené na iných miestach.

Nadácia ERSTE je hlavným partnerom iniciatívy tranzit.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Projekt je realizovaný s podporou Goetheho inštitútu Slovensko.



Downloads
Ja_ako_mikrób-leaflet.pdf (pdf, 490 kb)