english/
tranzit.org/

tranzit.sk/

POV YOLO WIP TBA

Výstava v tranzit sk

POV YOLO WIP TBA 1.

Vernisáž: 21. 11. 2024 o 18.00 hod.
Trvanie výstavy: 22. 11. 2024 – 15. 12. 2024

tranzit sk, Beskydská 12, 811 05, Bratislava

Autorstvo:
Michaela Kacsiová, Filip Streďanský
Kurátorka: Zuzana Jakalová

Videosekcia:
Alexandra Gašparovičová, Michaela Kacsiová, Vivien Kvasnicová, Sára Miklášová, Kristína Anna Vachová
Kurátorky: Hana Ontkocová, Fanny Elisabeth Pekarčíková

Intervencie do študovne:
Tomáš Brichta, Roman Bicek, Dominika Hoštáková, Jana Kapelová, Milli Keil, Vivien Kvasnicová, Július Majerník, Michaela Prablesková

Prvá výstavná mozaika sa venuje životu v neskorom kapitalizme, najmä vzťahu tiel, práce, lifestylu, utváraniu sebaobrazu a identity. Tie sú výrazne ovplyvnené komercializovanými sociálnymi sieťami konsolidovanými a monopolizovanými veľkými kapitalistickými platformami typu Meta, a tiež nástupom inteligentného webu 4.0 a všeobecne dostupných nástrojov online umelej inteligencie. V tomto hybridnom svete už nie je možné oddeliť vzájomné splývanie a prenikanie digitálnych a fyzických prostredí. Vo svete preplnenom nekonečne plynúcim tokom roztrieštených obsahov stojí súčasné umenie často uprostred estetického flirtu medzi digitálnym a materiálnym, a ukazuje ambivalenciu a komplexnosť vzťahu človeka a digitálnych technológií.

Filip Streďanský svojím performatívno-inštalačným prostredím Float like a butterfly, sting like a bee evokuje priestor spotených pivníc napumpovanej manosféry, sebapotvrdzujúcich mizogýnnych onlinových komunít, bojovníkov za mužské práva a digitálneho sexizmu. Jeho umelecká postava Abrahám Motýľ je stelesnením ambivalencie tohto prostredia. Na jednej strane si systematicky buduje svoju hypermaskulínnu identitu, ktorú ukotvuje v iluzórnych esencialistických vzťahových genealógiách. Prostredníctvom železobetónového objektu Masculine Legacy s obrázkom dýky a nápisom môj oco v gýčovom vikingskom fonte sa odvoláva na vymyslenú otcovskú figúru hodnú obdivu a nasledovania. Vo svojej posilňovni sa obklopuje artefaktami, ktoré odkazujú na zdanlivo pradávnu tradíciu bájneho, hrdinského a chrabrého mužstva, čím dodávajú váhu jeho súčasnej identite. Na druhej strane však bojuje s jej krehkosťou. Škrie ho, ťaží a omína, je kompozitom autentických bolestí, emócií a potrieb a internalizovaných konšpiračných paranojí. V performancii Leg Yay, ktorá prebehne v rámci vernisáže, Abrahám pomaly drepuje a pije pivo. Na svojich pleciach nenesie len váhu činky, ale tiež svojich jemných farebných motýlích krídel. Aj pri bližšom pohľade na objekty v priestore sa obraz silnej hypermaskulinity rozpadá. Séria objektov Larping Stones odhaľuje skratkovitosť a plochosť trendov s ňou spojených prostredníctvom hesiel ustanovujúcich životné úlohy správneho muža – castle to build, dragon to slay atď. Objekty sú karikatúrami vyrobenými z lacných a ľahkých materiálov a nekorešpondujú s vážnosťou hesiel, ktoré stelesňujú.

Michaela Kacsiová vo svojej inštalácii a performance Meow Spa prostredníctvom postavy hravej vzdorovitej mačky kritizuje realitu života v neskorom kapitalizme. Ten je charakterizovaný konsolidáciou moci nadnárodných korporácií a finančnými špekuláciami na prepojených globálnych trhoch, prekérnou povahou práce a pracovných podmienok, hlbokou príjmovou nerovnosťou naprieč sociálnymi skupinami, rýchlym technologickým pokrokom, environmentálnym kolapsom, politickou polarizáciou a sociálnym napätím. I keď úlomky tohto stavu sledujeme v neustálom streame v médiách aj na digitálnych platformách, konzumerizmus poháňaný agresívnym marketingom a komodifikáciou každodennosti vytvára zdanie, že si môžeme lifestyle, identitu či život vôbec namiešať tak, ako chceme. A že to, kým sme, je otázkou slobodnej voľby. Inštalácia Meow Spa v sebe spája fascináciu estetikou výkladných skríň, showroomov a spa centier s kritikou neoliberálnej selfcare kultúry. Prázdne vane na pozadí gýčovej projekcie generických obrázkov wellnessu z fotobanky a tematického upokojujúceho elevator music playlistu ironicky komentujú konzumný fetiš zážitku rozmaznávania sa starostlivosťou o seba samú. Mačka v rovnomennej performancii realizovanej v priebehu vernisáže figuruje ako postava vzpierajúca sa tržnému ovládnutiu voľného času a kolonizácii myslí i túžob spotrebiteľskými návykmi. Správa sa slobodne a bez pravidiel. Spí, kedy potrebuje, robí neplechu, keď sa jej zachce. Práve preto sa v mnohých antikapitalistických hnutiach presadilo vnímanie mačky ako symbolu autonómie, osobnej slobody a odmietnutia hierarchických štruktúr. To dokazuje aj popularita mačacích mémov a obrázkov na sociálnych sieťach a v politickom diskurze symbolizujúcich hravú, ale podvratnú kritiku autority.

Prvá VIDEOSEKCIA skúma dynamiky moci, identity a kolektívnej pamäti skrze iróniu, osobné príbehy či občiansku nespokojnosť. Tematizuje, ako sa pravda a fikcia v súčasnom svete vzájomne prepletajú a kladú výzvy našej schopnosti rozlišovať medzi realitou a klamom.

Kristína Anna Vachová a Sára Miklášová sa vo svojom videu Reči odlietajú, napísané zostáva zaoberajú subjektívne vnímanou politickou situáciou s dôrazom na vplyv masových komunikačných prostriedkov na jednotlivca. Poukazujú na dôležitosť jazyka a slov, na manipuláciu a vytváranie dezinformácií ich prostredníctvom.

V diele Trávnice John Deere skúma Vivien Kvasnicová spôsoby, akými zapájanie sa do tradícií upevňuje spojenie s minulosťou a posilňuje pocit spolupatričnosti. Je však potrebné prehodnocovať kultúrne nánosy, ktoré so sebou ľudové tradície nesú, aj tie, ktoré sú im ideologicky pripisované súčasnou politickou nomenklatúrou. Tradície spojené s procesom žatvy zasadené do terajších kontextov ironicky umocňujú ich nekompatibilitu s dneškom.

Istú formu satiry sledujeme aj vo videu/zvukovom obraze NePIJANO CONCERTO Sáry Miklášovej. Prepája pandemické výroky bývalého premiéra Igora Matoviča so záznamom lockdownového súkromného live koncertu autorkinho alter ega DJ-a Srala, čím je zvýraznená bizarnosť politikových výpovedí.

V Peasants with Debts Michaela Kacsiová poetickým humorom komentuje sociopolitické krízy vyvolané neskorým kapitalizmom. Ustricu prestáva baviť fungovanie v spoločnosti a uštipačne a cringe spôsobom komentuje kultúru konzumu.

Na to, akú rolu zohráva v našich životoch virtuálny svet a do akej miery vie ovplyvniť náš pohľad na realitu, reaguje video Alexandry Gašparovičovej REQOVERY. Túto otázku nám kladie formou imitácie online streamu. Video je zámerne ladené v duchu imaginárneho sprisahania a skúma digitálnu identitu a vplyv konšpiračných teórií na súčasné spoločenské diskurzy.

V študovni je v rôznych podobách zastúpené aktuálne študentstvo a vedenie ateliéru. Či už myšlienkovou mapou odvíjajúcou sa od pojmu Studio aKapela, neoficiálneho názvu ateliéru, objektovými intervenciami vzťahujúcimi sa k pojmom safe-space, štúdium alebo VŠVU až po pomyselné prenesenie ateliérových aktivít ako sprievodného programu (diskusie, prezentácie, konzultácie atď.) k jednotlivým výstavám.


Nadácia ERSTE je hlavným partnerom iniciatívy tranzit.

Projekt bol podporený Vnútorným grantovým systémom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.

Mediálne partnerstvo: Artalk.info, Flash Art CZ & SK, Kapital, GoOut.net



External Links
Ateliér intermédií, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave