tranzit.sk/

POV YOLO WIP TBA 1.

Vernisáž: 21. 11. 2024 o 18.00 hod.
Trvanie výstavy: 22. 11. 2024 – 15. 12. 2024

tranzit sk, Beskydská 12, 811 05, Bratislava

Autorstvo:
Michaela Kacsiová, Filip Streďanský
Kurátorka: Zuzana Jakalová

Videosekcia:
Alexandra Gašparovičová, Michaela Kacsiová, Vivien Kvasnicová, Sára Miklášová, Kristína Anna Vachová
Kurátorky: Hana Ontkocová, Fanny Elisabeth Pekarčíková

Intervencie do študovne:
Tomáš Brichta, Roman Bicek, Dominika Hoštáková, Jana Kapelová, Milli Keil, Vivien Kvasnicová, Július Majerník, Michaela Prablesková

Prvá výstavná mozaika sa venuje životu v neskorom kapitalizme, najmä vzťahu tiel, práce, lifestylu, utváraniu sebaobrazu a identity. Tie sú výrazne ovplyvnené komercializovanými sociálnymi sieťami konsolidovanými a monopolizovanými veľkými kapitalistickými platformami typu Meta, a tiež nástupom inteligentného webu 4.0 a všeobecne dostupných nástrojov online umelej inteligencie. V tomto hybridnom svete už nie je možné oddeliť vzájomné splývanie a prenikanie digitálnych a fyzických prostredí. Vo svete preplnenom nekonečne plynúcim tokom roztrieštených obsahov stojí súčasné umenie často uprostred estetického flirtu medzi digitálnym a materiálnym, a ukazuje ambivalenciu a komplexnosť vzťahu človeka a digitálnych technológií.

Filip Streďanský svojím performatívno-inštalačným prostredím Float like a butterfly, sting like a bee evokuje priestor spotených pivníc napumpovanej manosféry, sebapotvrdzujúcich mizogýnnych onlinových komunít, bojovníkov za mužské práva a digitálneho sexizmu. Jeho umelecká postava Abrahám Motýľ je stelesnením ambivalencie tohto prostredia. Na jednej strane si systematicky buduje svoju hypermaskulínnu identitu, ktorú ukotvuje v iluzórnych esencialistických vzťahových genealógiách. Prostredníctvom železobetónového objektu Masculine Legacy s obrázkom dýky a nápisom môj oco v gýčovom vikingskom fonte sa odvoláva na vymyslenú otcovskú figúru hodnú obdivu a nasledovania. Vo svojej posilňovni sa obklopuje artefaktami, ktoré odkazujú na zdanlivo pradávnu tradíciu bájneho, hrdinského a chrabrého mužstva, čím dodávajú váhu jeho súčasnej identite. Na druhej strane však bojuje s jej krehkosťou. Škrie ho, ťaží a omína, je kompozitom autentických bolestí, emócií a potrieb a internalizovaných konšpiračných paranojí. V performancii Leg Yay, ktorá prebehne v rámci vernisáže, Abrahám pomaly drepuje a pije pivo. Na svojich pleciach nenesie len váhu činky, ale tiež svojich jemných farebných motýlích krídel. Aj pri bližšom pohľade na objekty v priestore sa obraz silnej hypermaskulinity rozpadá. Séria objektov Larping Stones odhaľuje skratkovitosť a plochosť trendov s ňou spojených prostredníctvom hesiel ustanovujúcich životné úlohy správneho muža – castle to build, dragon to slay atď. Objekty sú karikatúrami vyrobenými z lacných a ľahkých materiálov a nekorešpondujú s vážnosťou hesiel, ktoré stelesňujú.

Michaela Kacsiová vo svojej inštalácii a performance Meow Spa prostredníctvom postavy hravej vzdorovitej mačky kritizuje realitu života v neskorom kapitalizme. Ten je charakterizovaný konsolidáciou moci nadnárodných korporácií a finančnými špekuláciami na prepojených globálnych trhoch, prekérnou povahou práce a pracovných podmienok, hlbokou príjmovou nerovnosťou naprieč sociálnymi skupinami, rýchlym technologickým pokrokom, environmentálnym kolapsom, politickou polarizáciou a sociálnym napätím. I keď úlomky tohto stavu sledujeme v neustálom streame v médiách aj na digitálnych platformách, konzumerizmus poháňaný agresívnym marketingom a komodifikáciou každodennosti vytvára zdanie, že si môžeme lifestyle, identitu či život vôbec namiešať tak, ako chceme. A že to, kým sme, je otázkou slobodnej voľby. Inštalácia Meow Spa v sebe spája fascináciu estetikou výkladných skríň, showroomov a spa centier s kritikou neoliberálnej selfcare kultúry. Prázdne vane na pozadí gýčovej projekcie generických obrázkov wellnessu z fotobanky a tematického upokojujúceho elevator music playlistu ironicky komentujú konzumný fetiš zážitku rozmaznávania sa starostlivosťou o seba samú. Mačka v rovnomennej performancii realizovanej v priebehu vernisáže figuruje ako postava vzpierajúca sa tržnému ovládnutiu voľného času a kolonizácii myslí i túžob spotrebiteľskými návykmi. Správa sa slobodne a bez pravidiel. Spí, kedy potrebuje, robí neplechu, keď sa jej zachce. Práve preto sa v mnohých antikapitalistických hnutiach presadilo vnímanie mačky ako symbolu autonómie, osobnej slobody a odmietnutia hierarchických štruktúr. To dokazuje aj popularita mačacích mémov a obrázkov na sociálnych sieťach a v politickom diskurze symbolizujúcich hravú, ale podvratnú kritiku autority.