výstavný projekt
Participujúci umelci: Ane Hjort Guttu, Maja Hodošček, Adelita Husni-Bey, Jana Kapelová, Barbora Kleinhamplová & Zbyněk Baladrán, Servet Kocyigit, Eva Koťátková, Annette Krauss, Erik Sikora, Maja Štefančíková, Pilvi Takala
Kurátorky: Jana Kapelová, Eliška Mazalanová
Kurátorská spolupráca: Judit Angel
Priestorový dizajn: Matej Gavula
Grafický dizajn: Magda Scheryová
14. 11. 2019 – 29. 2. 2020
Vernisáž
14. november 2019, 18:00
Výstava bude zatvorená počas Vianoc v termíne 21. december 2019 - 7. január 2020.
Zaspal som. Pršalo. Dostal som defekt. Zomrelo mi mačiatko. Zomrela mi babička. Po ceste som musel pomôcť starčekovi, ktorý spadol. Vybil sa mi telefón. Zmeškala som autobus, pretože nám presunuli zastávku a nedôverovala som vodičovi.
(Anette Krauss: EXCUSES, 2007 – súčasnosť)
Úloha výchovno-vzdelávacieho procesu, hoci je oficiálne formulovaná ako rozvoj osobnosti, je všeobecne vnímaná ako vedomá príprava na zamestnanie. Odráža sa tu technokratický model prístupu k spoločnosti a jej jednotlivým členkám a členom. Zavedenie povinnej školskej dochádzky v 18. storočí, interpretované ako snaha o dostupnosť základného vzdelania každej a každému, nebolo motivované len nezištnou túžbou pozdvihnúť úroveň obyvateľstva. Naopak, stáli za ním omnoho pragmatickejšie ciele – nutnosť inovácie armády pre potreby sofistikovanejších vojenských stratégií, riadenie poddaných prostredníctvom čoraz byrokratickejšieho štátneho aparátu a v neposlednom rade zmeny vyvolané priemyselnou revolúciou.
V oblasti kritickej pedagogiky sa používa pojem skryté kurikulum ako definícia „vedľajších účinkov“ školského vyučovania. Počas odovzdávania vedomostí a zručností formálneho kurikula dochádza aj k prenosu mnohokrát nezamýšľaných vzorcov správania, názorov, spoločenských noriem a ideológií. Študentky a študenti si ich nevedomky osvojujú a následne ich používajú v ďalších fázach svojho života. Skryté kurikulum je tak nie celkom vedomým procesom a môže reprodukovať aj už existujúce nerovnosti v spoločnosti a hierarchickú štruktúru, avšak jeho zvedomenie môže mať afirmatívny, emancipačný a transformačný potenciál.
Vízia univerzálneho vzdelania pre všetkých, aby sa mohli rovnako zapojiť do priemyselnej veľkovýroby, však už v súčasnosti definitívne stratila opodstatnenie. Napriek tomu škola i naďalej potláča v študentkách a študentoch vnútornú motiváciu učiť sa a degraduje vzdelanie na zber známok s cieľom nadobudnúť „papier“ o jej absolvovaní. Prehrešky proti biologickým zákonom, keď sa v mozgu pri učení, ale i práci, namiesto endorfínov vyplavuje adrenalín (namiesto pocitu šťastia stres), zanechávajú značné postihy na našich životoch. Deti sú „priemyselne“ nútené zvládnuť rovnaké množstvo učiva rovnakým spôsobom za rovnaký čas. A to aj napriek tomu, že nie všetky sú schopné obsiahnuť objem učiva, niektoré sa, naopak, nudia, pretože každé jedno z nich sa prirodzene učí iným spôsobom a inou rýchlosťou. Tieto návyky skrytého kurikula, získané väčšinou už v prvých ročníkoch základnej školy, znižujú nádej na vlastný tvorivý rozvoj a plnohodnotné uplatnenie v živote a zamestnaní.
Pri nestabilite, “práci na hovno”, prekarizácii a zaznievajúcej výzve k adaptácii na prácu 4.0., kedy si zamestnanie vyžaduje viac kreativity, spolupráce, zodpovednosti a už i tvorbu zamestnania samotného, je prenastavenie nášho prístupu nevyhnutné. Pri nestabilite, „práci na hovno“, prekarizácii a zaznievajúcej výzve k adaptácii na prácu 4.0, keď si zamestnanie vyžaduje viac kreativity, spolupráce, zodpovednosti a už i tvorbu zamestnania samotného, je prenastavenie nášho prístupu nevyhnutné.
Pozitívne vplyvy môžeme napríklad pozorovať pri prístupoch, ktoré úmyselne pracujú so skrytým kurikulom smerujúcim k spravodlivej spoločenskej zmene. Príkladom by mohli byť slobodné školy založené na rešpektujúcom prístupe, princípoch demokracie a zásadách kritickej pedagogiky, ktoré vedome pracujú s konceptom politickej a sociálnej emancipácie. Aj vzdelávací systém odráža sociálnu štruktúru daného spoločenstva. A preto by sme mali v súčasnej slobodnej a demokratickej spoločnosti hovoriť ako o slobode v práci, tak aj o slobode vo vzdelávaní.
Vedeli by sme si predstaviť, aká by bola naša spoločnosť, ak by bol model vzdelávania založený na vzájomnom rešpekte a demokratických princípoch?
*****
Výstava vychádza z dlhodobého kurátorského výskumu, ktorý okrem iného zahŕňal diskusie s lokálnymi odborníkmi na vzdelávanie, predstaviteľmi vzdelávacích iniciatív, aktivistami a pedagógmi tradičných, ale aj alternatívnych škôl. Okrem vystavených diel je dôležitou súčasťou výstavy jej performatívna časť, ktorá pozostáva z kurzov, workshopov, prednášok a performancií. Bude vychádzať z troch hlavných línií: Proces „odučenia sa“ východísk a presvedčení, ktoré sú nám vštepované v škole; priblíženie pojmov radikálnej pedagogiky a demokratického vzdelávania, a nakoniec reflexiu súčasného stavu školstva na Slovensku a priblíženie možností, ako ho reformovať.
Nadácia ERSTE je hlavným partnerom iniciatívy tranzit. Podporené z verejných zdrojov FPU.