Kaša, matka naša
happening - komunitné varenie kaše
autor projektu
Tomáš Uhnák
sobota, 15. júla, 2017, 10:00 – 13:00
miesto:
Trhovisko Žilinská, Žilinská 5, Bratislava
špeciálny hosť:
Katarína Nádaská
11:00 – 12:00, diskusia
Formovanie národnej identity cez gastronómiu
Zapojte sa do varenia, alebo prineste do spoločnej kaše Vaše obľúbené ingrediencie!
Podujatie bude prebiehať v slovenčine.
Tomáš Uhnák je český umelec, publicista a agroekologický aktivista. Využíva gastronómiu ako sociálne-politický nástroj. Je spoluzakladateľom Iniciativy pro potravinovou suverenitu propagujúcej drobné ekologické poľnohospodárstvo, decentralizované výrobno-distribučné metódy a systém komunitou podporovaného poľnohospodárstva. Zaujíma sa o oblasť génových bánk a semienka ako kultúrne dedičstvo a spoločne zdieľaný statok (commons). V rámci Ekumenickej akadémie realizoval výskum neférových praktík obchodných reťazcov a CSR (spoločnej zodpovednosti) výrobcov a distribútorov potravín. Mapuje české a svetové potravinové systémy, možnosti potravinovej sebestačnosti a rolu imigrantov vo výrobe potravín. Prispieva do periodík A2, A2larm, 7. generace, Pyré, Bioměsíčník, Deník referendum, Solidarita a Farming matters.
Katarína Nádaská je slovenská etnologička. Pôsobila ako vedecko-výskumná pracovníčka Filozofickej fakulty UK v Bratislave, prednášala tiež na viacerých slovenských a zahraničných univerzitách. Pracovala ako kurátorka a literárna historička v Múzeu mesta Bratislavy a ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave v Bratislave. Je členkou výberovej komisie Etnofilmu. Zameriava sa na etnológiu, religionistiku, najmä na históriu každodennosti, gastronómiu a ľudové tradície. Venuje sa popularizácii vedy, je autorkou viacerých publikácií (Farby, chute v vône Slovenska, 2016, Čary a veštby – mágia v ľudovej kultúre Slovenska 2014) a výstav (Konopná nostalgia, 2013, Bratislava v premenách času 1993 – 2013).
Organizátorom podujatia je tranzit.sk.
Nadácia ERSTE je hlavným partnerom tranzit
Kaša je silne spätá s ľudským spoločenstvom a v dejinách ľudstva a jeho výživy zohrala zásadnú rolu. Ako dokladajú vykopávky, dochované stredoveké kuchárske knihy, pranostiky a nálezy v žalúdkoch tiel uchovaných v močiaroch, jedná sa o najstaršie jedlo našej spoločnosti. Príprava kaše bola jednoduchá a nevyžadovala žiaden väčší um, každý pritom použil ingrediencie podľa toho, k akým mal práve prístup. Jedávala sa napríklad kaša pohánková, zo žaluďovej múky, semencová, krupičná. Robievali sa ale tiež kaše z ovocia, hydiny, rýb, bravčového mäsa, diviny, kvetín, vajec a prakticky z čohokoľvek, čo bolo k dispozícii. Po objavení Ameriky tieto ingrediencie do veľkej miery nahradili zemiaky a kukurica. Kaše boli pilierom stravy.
Historické pokusy o definovanie kaše vychádzali vždy z jej špecifickej konzistencie. Amorfnosť kaše a s tým súvisiaca jej pojmová neuchopiteľnosť sú podobné ako pokusy definovať našu spoločnosť a fluiditu ideológií. Naskytá sa paralela štruktúry kaše so štruktúrou slovenskej spoločnosti. Kaša a jej konzistencia, ktorá nie je ani príliš tuhá, ani príliš tekutá, má schopnosť pohlcovať a absorbovať, prijímať rôznorodé, často na prvý pohľad nekompatibilné ingrediencie a štruktúry a prepájať ich v jednu organickú „hmotu“. Funkciou kaše, pripomínajúcej svojim vzhľadom močiar v temnom hvozde alebo odtiene a štruktúru pôdy, však ani tak nebolo uchvacovať, ako vyživovať.
Práve kaša by mala byť takzvaným národným jedlom Slovenska, ako skutočne autentický pokrm v minulosti zdieľaný celou spoločnosťou. Podobne ako kaša, vytvorená prepojením mnohých ingrediencií, aj slovenská spoločnosť vznikala na základe premiešavania etník, bola a stále je nesmierne pestrá. Asi nič nevystihuje lepšie štruktúru a fluiditu slovenskej spoločnosti ako práve kaša. Tento pokrm sa však do veľkej miery vytratil z našich jedálničkov kvôli premene hospodárskych modelov. Túto zmenu ilustruje fakt, že až do druhej svetovej vojny tvorili roľníci 90% populácie Slovenska, dnes tvoria minoritu. Poľnohospodárstvo bolo industrializované, následkom čoho z krajiny zmizol človek a stratila sa jeho prepojenosť s pôdou a potravinami. Stráca sa know-how historicky predávané z generácie na generáciu. Krajina sa „odchodom“ človeka z nej mení a s ňou aj naše žalúdky, ktorým chýba kaša a jej výživnosť založená na miestnych ingredienciách pre miestne žalúdky.
V rámci sobotňajšej udalosti si priamo na Trhovisku Žilinská spolu s trhovcami pripravíme celý rad slaných a sladkých kaší. Budeme ich pripravovať z ingrediencií, ktoré nám poskytne trh, ako aj z tých, ktoré si sami prinesiete a vložíte do spoločnej kaše. Obnovme domáce a verejné varenie kaše a jedzme ľudový a zároveň spoločensky univerzálny pokrm – kašu, v jej pestrosti a neuchopiteľnosti. Na našu kašu nebude jeden recept, bude výsledkom kolektívneho úsilia a invencie. Prostredníctvom spoločného varenia a následného jedenia kaší sa tiež zblížime s tými, ktorí sú ešte stále spojení s pôdou, z ktorej každý deň vydobývajú potraviny – s drobnými roľníkmi / trhovcami, ktorísa dostali na okraj záujmu spoločnosti.
Kaša do každej rodiny, do každej školy a na všetky úrady!
NÁVRAT KU KAŠI JE CESTA VPRED!
