tranzit.sk/

27. 11. 2013 o 18. 30
Filmová a televízna fakulta VŠMU ● Kinosála ● Svoradova 2

Peter Michalovič:
Umenie v tekutej dobe II. - úvod

Peter Michalovič (1960) vyštudoval filozofiu a estetiku na FF Univerzity Komenského. Venuje sa estetickej teórii a teórii rozprávania. Je autorom alebo spoluautorom monografií Az idióma keresése (1997), Úvod do štrukturalizmu a postštrukturalizmu (1997, spolu s Pavlom Minárom), Orbis terrarum est speculum ludi (1999), Krátke úvahy o vizualite a filme (2000), Dal Segno al Fine (2004), Omnibus in omnibus (2004), De disciplina et arte (2005), Juraj Jakubisko (2005, spolu s Vlastimilom Zuskom), Znaky, obrazy a stíny slov (2009, spolu s Vlastimilom Zuskom), Ivan Csudai: Vita brevis, ars longa (2010). V roku 2003 mu bola udelená Cena časopisu Romboid. Pravidelne ako kurátor pripravuje výstavy doma a v zahraničí, diela slovenských výtvarných umelcov prezentoval v Budapešti, Prahe a v Ríme. V súčasnosti prednáša na FF Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1992 prednáša aj na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

Michaela Fišerová:
Jacques Ranciere: reprezentácia, neprezentovateľné a zdieľanie vnímateľného

Michaela Fišerová je absolventkou postgraduálneho štúdia estetiky na Université Paris 8 v Paríži a doktorandského štúdia na Univerzite Komenského, Filozofická fakulta v Bratislave a na Université 7 v Paríži. Je bývalou štipendistkou francúzskej vlády, Nadácie Jana Husa a držiteľkou Ceny rektora Univerzity Komenského v Bratislave. Pedagogicky pôsobí na Univerzite Karlovej a na Metropolitnej Univerzite v Prahe. V oblasti výskumu sa špecializuje na súčasnú francúzsku filozofiu obrazu, predovšetkým na politické aspekty zdieľania viditeľného a na vzťahy súčasnej semiotiky k sociálnemu konštruktivizmu a dekonštrukcii. Je autorkou monografií Partager le visible. Repenser Foucault (2013), Vizualita I. Fotografie jako relikvie (2013) a spoluautorkou monografie Rozum, nerozum a přesvědčivost obrazů (2013). Ako autorka pripravila do tlače publikáciu Obraz a moc. Rozhovory s francouzskými mysliteli, ktorá vyjde v roku 2014.
Moderuje: Miroslav Marcelli


28. 11. 2013 o 18. 30
Filmová a televízna fakulta VŠMU ● Kinosála ● Svoradova 2

Ondřej Dadejík:
Estetický problém definícií umenia

Ondřej Dadejík vyštudoval estetiku na Katedre estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. (Diplomová práca: Problém formalistického pojetí estetického prožitku v Kantově Kritice soudnosti, 2000). V roku 2008 obhájil na tejto katedre dizertačnú prácu s názvom Kritika pojmu estetické zkušenosti v druhé polovině dvacátého století: Konec umění a znovuzrození přírodní krásy. Čo sa týka teoretickej práce, orientuje sa predovšetkým na dejiny a súčasnosť pojmu estetická skúsenosť, a to tak v rámci kontinentálnej, ako aj v rámci anglo-americkej (predovšetkým pragmatickej) tradície. Príbuznými oblasťami jeho záujmov sú súčasné reflexie povahy prírodného krásna, environmentálnej estetiky, estetiky krajiny a úloha emócií v rámci estetického zážitku. Taktiež prednáša v Ústave estetiky Filozofickej fakulty v Českých Budejoviciach.

Vlastimil Zuska:
Definície umenia – kontinentálny pohľad

Vlastimil Zuska po maturite na SPŠ chemickej v Prahe (1966) pracoval postupne ako chemik, farbiar, strojník, tesár, knihovník v Národní knihovně ČR (1985–87), odborný pracovník v Čs. filmovom ústave (1987–90). V rokoch 1980–85 externe študoval estetiku na FF UK; titul PhDr. 1986. Interná ašpirantúra v Ústave pre dejiny a teóriu umenia ČSAV (1. 1. 1987 – 4. 1. 1987) bola z politických dôvodov ukončená. Od r. 1990 pôsobí na Katedre estetiky FF UK v Prahe ako pedagóg. Od začiatkov svojej odbornej dráhy je zameraný na filozofickú estetiku, predovšetkým fenomenologickú (Ingarden, Husserl, Scheler), a na estetiku výtvarného umenia a filmu. Postupne se venoval témam temporality estetického zážitku a časovej dimenzie ontológie umeleckého diela. Popri fenomenológii mal na jeho myslenie vplyv Whitehead, Bergson, Lévinas a Deleuze, semiotika a (post)štrukuralizmus. Je autorom monografií Temporalita metafory (1993), Čas v možných světech obrazu (1995), K estetice dvacáteho století. Mimesis – fikce – distance (1996 a 2002), Estetika. Úvod do současnosti tradiční disciplíny (2001), Juraj Jakubisko (spolu s Petrom Michalovičom, 2005), Znaky, obrazy a stíny slov (spolu s Petrom Michalovičom, 2009), Kruté světlo, krásny stín (2010).
Moderuje: Peter Michalovič


29. 11. 2013 o 18. 30
Filmová a televízna fakulta VŠMU ● Kinosála ● Svoradova 2

Miroslav Petříček:
Tekuté – a napriek tomu nerozlíšiteľne rozlíšené

Miroslav Petříček patril medzi žiakov Jana Patočku, po roku roku 1989 začal pedagogicky pôsobiť na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Zaoberá sa súčasnou filozofiou a jej širším kontextom. Okrem vlastných štúdií prekladá z francúzštiny a nemčiny, doteraz preložil do čestiny viac ako 20 monografií. Vo vlastnom myslení, ktoré sa zrodilo zo stretnutia fenomenológie a českého štrukturalizmu, sa pokúša o to, aby filozofické myslenie nestrácalo kontakt s prítomnosťou. Je autorom monografií Úvod do (současné) filosofie (1991), Znaky každodennosti (1993), Majestát zákona. Raymond Chandler a pozdní dekonstrukce (2001), Dublety (spolu s Miroslavom Marcellim, 2002), Obraz a slovo (spolu s Rudolfom Filom, 2003), Myšlení obrazem (2009), Pohledy (které tvoří obrazy) (spolu s Martinom Velíškom, 2012).