tranzit.sk/

Publikácia nadväzuje na výstavu, ktorá sa konala v tranzit.sk v Bratislave od 29. novembra 2017 do 27. januára 2018. Výstava iniciovaná umelcom Otom Hudecom bola návrhom reflektovať ideu múzea rómskej kultúry na Slovensku. Táto kniha bola koncipovaná ako formát umožňujúci ďalšie uvažovanie o myšlienke múzea spoločne s umelcami, akademikmi, kultúrnymi pracovníkmi a aktivistami pôsobiacimi na Slovensku, ako aj v iných európskych krajinách. Jednotliví autori prispievajú ku konceptualizácii múzea s ohľadom na rôzne aspekty rómskeho vizuálneho umenia, kultúry, histórie, ich pozícií v rámci dominantných diskurzov a ich relevantnosti v muzeálnom kontexte.

Publikácia takisto hovorí o potrebe novej inštitúcie, koncipovanej z perspektívy dneška. Inštitúcie, ktorá by prekračovala hranice tradičného etnografického prístupu a vychádzala z interdisciplinárneho myslenia, ktorá by bola poučená dekoloniálnou a feministickou teóriou a praxou a ktorá by stavala na účasti a spolupráci. Kniha je tak uvažovaním o múzeu, ktoré môže mať výrazný emancipačný a politický potenciál.


E publikacija hiňi phandľi la vistavaha/avrithovipeneha, savi has andro tranzit.sk Bratislavate le 29. novembristar 2017 dži 27. januaris 2018. E vistava kerďa o Oto Hudec u has oda ajsi goďi te del e refleksija pre ideja pal muzeumos la romaňa kulturaha pre Slovensko. Kaja genďi has kerďi sar formatos savo šaj anel aver goďa pal o muzeumos, jekhetanes le umelcenca, le akademikenca, le manušenca, so keren andre kultura the aktivistenca, save hine pre Slovensko the andre aver europska thema. Sako jekh autoris del andre muzeumoskeri koncepcija aver aspektos khatar romano vizualno artos, e kultura, e historija, pengeri pozicija andro dominantna diskurza the pengero džaňiben te džal pal o muzealno kontekstos.

E publikacija tiš phenel pal oda, hoj kampel nevi inštitucija, savi dikhela aleďivesengere kampľipena. Ajsi inštitucija, savi na dikhela ča o etnograficko avrirodkeriben u dikhela e interdisciplinarno goďi, savi imar džanel so pes ačhiľa sar has e dekolonizacija the e feministicko teorija the e praksija, u savi dikhela lačhi jekhetaňi buťi. E genďi hin ajso phučiben pal o muzeumos, savo šaj hin zoralo emancipačno the poľiticko potencialos.