Branislav Dimitrijević: PROTI UMENIU
Branislav Dimitrijević: PROTI UMENIU – Goran Djordjević, 1979-1985
Prednáška a diskusia
25.2.2015, 17:00
Adresa
Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava
Hviezdoslavovo nám. 18
Miestnosť č. 220
PROTI UMENIU mal byť názvom výstavy Gorana Djordjevića usporiadanej v januári 1980 v Študentskom kultúrnom centre v Belehrade. Avšak kurátor galérie usúdil, že názov výstavy je príliš provokatívny či rozkladný pre ďalšie fungovanie galérie, a tak umelec napokon nazval svoj projekt stroho – Výstava. Jednako na druhej strane pozvánky bolo vytlačené nasledujúce vyhlásenie: Práce na tejto výstave nie sú umeleckými dielami. Sú len postojmi k umeniu. Alebo ak mám byť presnejší, sú postojmi proti umeniu. Myslím si, že toto je posledná možnosť jednoznačne z umenia strhnúť masku slobody a humanizmu a odhaliť jeho pravú tvár, tvár oddaného a pokorného služobníka.
Išlo o obdobie, kedy Goran Djordjević spochybňoval už nie len výlučnosť tradičného príbehu umenia, ale taktiež úlohu „novej umeleckej praxe“, ktorá zahŕňala mnoho variantov konceptuálneho umenia rokov sedemdesiatych. Po sklamaní z výsledku iniciatívy pre Medzinárodný štrajk umelcov v roku 1979 (projekt sa ukončil zbierkou pohľadníc s odpoveďami od svetoznámych umelcov tej doby) a po prehodnotení „ikonoklastickej“ povahy konceptuálneho umenia (súbežne so skupinou Art and Language), Djordjević začal uplatňovať inú stratégiu „boja proti umeniu prostriedkami umenia samotného“: kópiou.
V sérii projektov, ktoré nasledovali, využíval ručne maľované kópie reprodukcií známych umeleckých diel (ale tiež aj vlastných raných malieb) za účelom rozličných operácií ozvláštnenia, transkontextualizácie, demystifikácie a re-teoretizovania.
Od roku 1985 sa uskutočnil celý rad udalostí, ktoré sa spájajú s Djordjevićom (International Exhibition of Modern Art v roku 1986, Salon de Fleurus v New Yorku v deväťdesiatych rokoch, Kunsthistorisches Mausoleum otvorené v Belgrade a mnoho ďalších) a v ktorých je odhalená výdatná teoretická látka kópie v mnohých úrovniach a kontextoch. Zámerom tejto prednášky je osvetliť tvorbu Gorana Djordjevića, predchádzajúcu rok 1985 s cieľom ukázať genealógiu jednej špecifickej a aktívne “periférnej” operácie na poli umenia.
Branislav Dimitrijević je profesorom dejín umenia a kultúrnej teórie na Vysokej škole umenia a dizajnu, a tiež učí na Akadémii Nova v Belehrade. Na Univerzite umení v Belehrade vedie kurz o kurátorskej praxi. Hlavnými oblasťami jeho teoretického a kurátorského záujmu sú vizuálna teória a vizuálna kultúra, umenie vo verejnom priestore a vzťahy všednej kultúry k politike a ideológii. Branislav Dimitrijević viedol akademický výskum o vizuálnom umení, filme a populárnej kultúre v socialistickej Juhoslávii a východoeurópskych krajinách (1945-1989), tiež o súčasnom umení v balkánskych krajinách v posledných dvadsiatich rokoch. Ďalšie jeho záujmy sa orientujú na históriu a prax miestnej špecifickosti v umení, históriu ikonoklazmov, konceptualizmus, európsky film šesťdesiatych rokov a kultúrnu politiku deväťdesiatych rokov na Balkáne. V roku 1999 založil a koordinoval (spoločne s Branislavou Andjelković a Branimirom Stojanović) vplyvnú Školu pre históriu a teóriu obrazov, nezávislý interdisciplinárny edukačný projekt v Belehrade (do roku 2003). Dimitrijević je editorom mnohých kníh a výstavných katalógov, zúčastnil sa viacerých medzinárodných umeleckých projektov, často píše pre časopisy, noviny a webové portály o záležitostiach umenia a kultúry.
V rámci kurzu „Kurátorstvo a archív. Kritické perspektívy na paralelné kultúrne histórie“ s podporou PATTERNS Lectures, inciované ERSTE Foundation a zavedené WUS Austria. www.patternslectures.org. Program organizovaný a financovaný v spolupráci s tranzit.sk. . sk.tranzit.org Nadácia ERSTE je hlavným partnerom tranzitu. Kurz je súčasťou učebného plánu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. www.vsvu.sk
reprodukcia: Pohľadnica od Lawrenca Weinera Goranovi Đorđevićovi, ako odpoveď na jeho výzvu na Medzinárodný štrajk umelcov v roku 1979.
