tranzit.sk/

FILMY:

Vrátim sa!, 2022
10 minút 54 sekúnd
Film I‘ll be back!, nakrútený v archívoch a múzeách po celom Spojenom kráľovstve, skúma sériu zbierok obsahujúcich predmety koloniálneho násilia. Striedaním digitálnych, 16 mm a archívnych formátov film spochybňuje inštitucionálne praktiky budovania zbierok a prehodnocuje vzdialenosti medzi mýtom, históriou a machináciami moci.


Nafis Fathollahzadeh: Khabur
2023, 30 minút
Film sa zaoberá fotografiou a archeológiou ako dvoma disciplínami, ktoré vzišli z koloniálno-imperiálneho konania. Kriticky sa venuje imperiálnej gramatike inštitucionalizovaných archívov a skúma, ako by sa dala recyklovať, nanovo predstaviť a nacvičiť.

Onyeka Igwe: a so-called archive (takzvaný archív), 2020
20 minút
Film spája zábery natočené v dvoch budovách koloniálnych archívov – jednej v Lagose v Nigérii a druhej v Bristole v Spojenom kráľovstve. Vytvára tak dvojitý portrét pretrvávajúceho vizuálneho, zvukového a psychického odtlačku, ktorý koloniálne obrazy naďalej generujú, a to napriek rozpadu hmoty a pamäti. Film vyvoláva aktuálne otázky týkajúce sa sily archívu. Zaoberá sa potenciálom súčasného umenia riešiť komplikované dejiny imperializmu a kultúrneho extraktivizmu, ktoré tvoria jadro koloniálnej praxe a často formujú aj inštitucionálne štruktúry.


BIOGRAFIE ÚČASTNÍCTVA:
Nafis Fathollahzadeh sa venuje vizuálnemu umeniu a výskumu. Pochádza z Iránu a v súčasnosti pôsobí v Berlíne. Vo svojej tvorbe prepája umelecký výskum, video art a fotografiu. V pracovnom portfóliu má výskumné štipendium v rámci vedeckého programu Rosa Luxemburg zameraného na autoritárstvo a protistrategické opatrenia, ako aj spoluprácu s EUME: Forum Transregionale Studien v Berlíne. Nafis umelecky riadi a spoluedituje Momentography of a failure. Ide o multidisciplinárnu umeleckú a urbanistickú výskumnú platformu, ktorá sa venuje spoločnému uvažovaniu, umeleckým spoluprácam, digitálnemu mapovaniu a publikovaniu. Filmy Nafis mali premiéry na festivaloch ako BFI, Doclisboa, Vienna Shorts, Dokumentarist, Duisburger Filmwoche, Prismatic Ground či Golden Apricot.

Onyeka Igwe sa venuje umeniu pohyblivých obrazov a výskumu. Narodila sa v Londýne, kde dodnes žije a tvorí. Vo svojej tvorbe sa zameriava na otázku: ako môžeme žiť spolu? Skúma nuansy vzájomnosti a spolužitia v našom hlboko individualizovanom svete. Onyeka vo svojej tvorbe považuje za kľúčové zmyslové, priestorové a protihegemónne spôsoby poznávania. Zaujíma sa o všedné a každodenné aspekty života s tmavou farbou pokožky. Jej diela sa premietali v rámci programu Modern Mondays v MoMA, Artists‘ Film Club: Black Radical Imagination v ICA v Londýne, na Dhaka Art Summit 2020 a na medzinárodných filmových festivaloch vrátane London Film Festival, Open City Documentary Film Festival, Rotterdam International, Images Festival a Smithsonian African American film festival.

Hope Pearl Strickland je umelkyňa-filmárka a výskumníčka z Manchestru v Spojenom kráľovstve s britsko-jamajskými koreňmi. Jej tvorba stojí na pomedzí experimentálneho filmu a dokumentu. Využíva archívne, analógové a digitálne formáty, aby sa nenápadne ocitla mimo času a nazerala naň zvonku. Hope sa zaujíma o to, ako môže tvorba pohyblivých obrazov zápasiť s násilím a nesúrodými koloniálnymi prostrediami. Snaží sa pýtať, ako by sme mohli žiť vo svete a vytvárať si vzájomné vzťahy s láskavosťou, zatiaľ čo sme súčasťou systémov moci a kontroly a zároveň im vzdorujeme. Jej diela sa premietali na medzinárodných filmových festivaloch vrátane New York Film Festival, BFI London Film Festival a Exis, Experimental Film Festival v Soule.

Mariana Cunha (Brazília/Spojené kráľovstvo) vedie výskum a prednáša na University of Westminster. Vo svojom teoretickom a kurátorskom výskume sa zameriava na ekologické estetické praktiky v umení založenom na pohyblivom obraze. Mariana získala doktorát vo filmovom odbore na Birkbeck, University of London. Publikovala v niekoľkých akademických časopisoch a je spolueditorkou knihy Human Rights, Social Movements and Activism in Contemporary Latin American Cinema (Ľudské práva, sociálne hnutia a aktivizmus v súčasnej latinsko-americkej kinematografii). Ako filmová dramaturgička prispela k filmovým festivalom a projekciám v Brazílii a Spojenom kráľovstve. Spolu s Mariannou Tsionki kurátorsky pripravila výstavu We Live Like Trees Inside the Footsteps of Our Ancestors (Žijeme, ako stromy, v stopách našich predkov) (Blenheim Walk Gallery, Leeds, 2023).

Marianna Tsionki (Grécko/Spojené kráľovstvo) je teoretička umenia a kurátorka, ktorá sa pohybuje na pomedzí súčasného umenia, ekológie a technológií. Pôsobí ako docentka a univerzitná kurátorka na Leeds Arts University. Vo svojich kurátorských projektoch a textoch sa venuje otázkam klimatických zmien, eko-technológií, globalizácie, migrácie, dekoloniálnych eko-vizualít a eko-feminizmu. Okrem iných kurátorsky viedla výstavy The School of Mutants (Škola mutantov) (Blenheim Walk Gallery, Leeds, 2024), We live, like trees, inside the footsteps of our ancestors (Žijeme, ako stromy, v stopách našich predkov) (Blenheim Walk Gallery, Leeds, 2023, s M. Cunha), Kyriaki Goni: Networks of Trust (Siete dôvery) (SixtyEight Art Institute, Kodaň, 2022), Marwa Arsanios: Who is Afraid of Ideology? (Kto sa bojí ideológie) (Blenheim Walk Gallery, Leeds, 2022) a Meteorological Mobilities (Meteorologické mobility) (Apexart, New York City, 2020).

Daniel Grúñ je historik umenia, kurátor a spisovateľ, ktorý žije a tvorí v Bratislave. Zameriava sa na teóriu a dejiny moderného a súčasného umenia v strednej a východnej Európe, umelecké archívy a transregionálne dejiny umenia. V súčasnosti pôsobí ako docent na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a v Ústave dejín umenia Slovenskej akadémie vied. Vedie Spoločnosť Júliusa Kollera a kurátorsky sa podieľal na prvej medzinárodnej retrospektíve umelca „Július Koller: One Man Anti Show“ v MUMOK vo Viedni a Museion v Bolzane v rokoch 2015–16. Medzi jeho nedávne publikácie a editorské projekty patria: Daniel Grúň, Christian Höller, Kathrin Rhomberg (ed.), White Space in White Space (Biely priestor na bielom priestore), 1973−1982. Stano Filko, Miloš Laky, Ján Zavarský (Viedeň: Schlebrugger, 2021) and Subjective Histories (Subjektívne histórie). Self-historicisation as Artistic Practice in Central-East Europe (Seba-historicizácia ako umelecká prax v strednej a východnej Európe) (Bratislava: Veda, 2020).


____
Podujatie je súčasťou programu Towards other possible artworlds (Smerom k iným možným umeleckým svetom) pod kurátorským vedením Judit Angel a Elišky Mazalanovej.

Hlavným partnerom tranzit.sk je nadácia Erste Foundation.

Mediálni partneri:
Artalk.info, Flash Art CZ & SK, Kapitál, GoOut.net