tranzit.sk/

Východiskovým momentom výstavy Mateja Gavulu sú opadané fragmenty sklomozaikových obkladov fasád Prírodovedeckej fakulty v Bratislave, ktoré sa sochárskou transformáciou - vo forme objektov či miestne-špecifickej inštalácie - dostávajú do výstavného priestoru. Prepojenie týchto dvoch priestorov môže byť základom pre hru asociácií, interpretácií faktov a princípov prítomných v prírode, architektúre, sochárstve, či spoločnosti, ako aj aktivít, s ktorými vystavené práce súvisia alebo ich priamo iniciujú. Naznačujú tiež pohyb tela a jeho vzťah k priestoru, charakteristický pre sochu i architektúru.

Autor tu pracuje s konceptom abrázie, ktorý prepája pomalú a pasívnu transformáciu architektúry vplyvom rozkladu a rýchly akt tesania a obrusovania, súvisiace s tvorivou činnosťou sochára či sochárky, redukujúcou objekt na jeho zmysluplnú esenciu. Najzreteľnejšie je to práve na príklade opadanej sklomozaiky nesúcej v sebe rozkladajúcu sa krásu svojho pôvodného miesta, majstrovského diela slovenskej modernistickej architektúry. Na výstave sa ich stopy ako výsledok procesu odlievania a leštenia stávajú súčasťou stabilnej kompozície vystavanej z pevných materiálov, sú pritom tiež obdarované aurou tepla, intímnosti ako aj potenciálom rásť. Ďalšou časťou výstavy je performancia na vernisáži, vychádzajúca z architektonických prvkov, ktorá prostredníctvom aktu podopierania a udržiavania rovnováhy odkazuje na zdieľanie zodpovednosti pri tvorbe komunít. Výstavu napokon dopĺňa video, ktoré zachytáva náhodnú situáciu počas bežeckých pretekov - odkazuje k sile, vynaloženej na prekonanie odporu materiálu pri sochárskej práci a prepája ju so snahou jednotlivca pohybujúceho sa proti prúdu spoločnosti.

Abrazívna spoločnosť je prehlásenie Mateja Gavulu o úlohe a zmysle sochárstva v dnešnej spoločnosti. Vníma ich v súvislostiach so všeobecnými zákonmi prírody, plynutím času a formovaním spoločnosti.

Výstavu tiež dopĺňa publikácia novinového formátu, ktorá okrem kurátorského textu obsahuje aj rozhovor Dany Tomečkovej a Mateja Gavulu Kameň na dennom svetle vo vnútri. Ich vzájomný dialóg tu nadobudol formu autorových úvah o soche, ktorú vníma ako asociatívny proces, a následných reakcií Dany Tomečkovej prostredníctvom poetických kresieb.



Matej Gavula (1972) je vizuálny umelec pôsobiaci v Bratislave. Absolvoval odbor Kameňosochárstvo na Strednej škole umeleckého priemyslu a následne na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri Skla. Pracuje v médiách sochy a objektu, fotografie, videa, akcie a performance. V nedávnej minulosti prezentoval svoju tvorbu na kolektívnych výstavách napríklad Otras, HotDock project space, Bratislava (2019); Stratená forma/Blind mould, SODA gallery, Bratislava (2018); Neustále rastúce horizontálne podzemné stonky – Geopoetika v časoch antropocénu, Galéria Plusmínusnula, Žilina (2017); ďalej Mám rada pozornosť, Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici (kurátorka Zuzana L. Majlingová, 2018); Pretty soon if this keeps up I’m going to have to envelop the entire universe, Gdańsk City Gallery (kurátori Piotr Stasiowski a Jaro Varga, 2018); Panfília, Zahorian & Van Espen, Bratislava (kurátor Daniel Grúň, 2016); či Shell Game, MeetFactory, Praha, (kurátori Lucia Gavulová a Jaro Varga, 2017); Panfília, Zahorian & Van Espen, Bratislava (kurátor Daniel Grúň, 2016).