tranzit.sk/

Josef Rauvolf (1953) po promócii na FF Univerzity Karlovej v roku 1980 pracoval ako
domovník, zároveň sa podieľal na činnosti Jazzové sekce, prekladal pre
samizdat. Po roku1989 pôsobil ako nezávislý publicista, prispieval do Mladé Fronty,
Lidových novin, Respektu, Hospodářských novin, Reflexu atď, publikoval
preklady (predovšetkým W. Burroughse, ďalej J. Kerouaka, W. Gibsona, H. Selbyho,
A. Ginsberga a ďalšie), v roku 2012 mu bola udelená Cena Josefa Jungmanna za
najlepší preklad roka. Podieľal sa na cykle Alternatívna kultúra pre Českú televíziu (cena
FITES v roku 1998) i na ďalších dokumentárnych filmoch, spolupracuje s
rozhlasom, prednáša o beat generation. Žije v Prahe.

Tomáš Glanc (1969) vyštudoval rusistiku abohemistiku na FF Univerzity Karlovej a doktorský program Graduiertenkolleg v Universität Konstanz. Promoval štúdiou o vizualite ruských avantgárd (Видение русских авангардов, knižne 1999. Ďalšie monografie sa týkajú vývoja avantgardnej estetiky v literatúre a výtvarnom umení (Lexikon ruských avantgard, 2005) a súčasného kultúrneho kontextu v Rusku (Souostroví Rusko, 2012). Pripravil k vydaniu, komentoval či preložil práce Jurija Lotmana a tartuskej školy, Kazimíra Maleviča, Romana Jakobsona, Renate Lachman a iné. Pôsobil ako riaditeľ Ústavu slavistických a Východoeurópskych štúdií FF UK v Prahe, riaditeľ Českého centra v Moskve, vedecký pracovník na Univerzite v Brémach, v súčasnosti pôsobí ako hosťujúci profesor na Humboldtovej univerzite v Berlíne.

Marian Zervan (1952) pôsobí ako teoretik architektúry a výtvarného umenia. Od roku 1993 do roku 2003 viedol Katedru teórie architektúry, umenia dizajnu na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Od roku 2003 doposiaľ je pedagógom na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 2006 prednáša na Katedre dejín umenia Filozofickej fakulty v Trnave, ktorú od roku 2010 aj vedie. V roku 2001 bol spolukurátorom expozície Českej a Slovenskej republiky na 7. medzinárodnej výstave architektúry v Benátkach. Súčasne sa podieľal ako spolukurátor na celom rade výstav v Slovenskej národnej galérii. Venuje sa sakrálnej a profánnej ikonografii a teórii a metodológii architektúry a umenia v 20. storočí. Medzi najvýznamnejšie texty a publikácie patria: Príbehy Nového Zákona. Ikonografia z roku 2001 a Príbehy Starého Zákona. Ikonografia z roku 2006 a K premenám priestorovej teórie architektúry druhej polovice 20. storočia z roku 2000 a text Otázka „Čo je architektúra a tri odpovede na ňu z roku 2004. Viacero štúdií venoval kritickej teórii architekta Petra Eisenmana. Spolu s Ing. arch. Monikou Mitášovou, PhD. boli spoluorganizátormi seminára a workshopu ARCHfest’96, spoluautormi a editormi teoretických čísiel časopisu Projekt na tému Písanie v architektúre a Diagramy v architektúre.

Monika Mitášová (1968) sa zaoberá súčasnou teóriou architektúry. Prednášala na FA STU v Bratislave (1993-2002), FA TUL v Liberci (1998-2002) a Škole architektúry AVU v Prahe (2002-2009). V súčasnosti prednáša na Katedre dejín umenia FF v Trnave kritiku a teóriu architektúry a dejiny architektúry 20. storočia. V Slovenskej národnej galérii sa ako kurátorka zbierky architektúry 20. storočia (2005-2012) podieľala na výstavách Priestory umenia v šedej zóne. Projekty pre tranzit. Spolu s tranzitom, FA STU a TU Vienna (2010), Vladimír Dedeček. Spolu s Marianom Zervanom a ateliérom Benjamína Brádňanského na VŠVU (2009), Osemdesiate. Postmoderna v slovenskom výtvarnom umení 1985 – 1992. Časť venovaná architektúre (2009), SIDEWAYS. Spolu s Alexandrou Kusou a ateliérom zerozero untd. Expozícia pavilónu Českej a Slovenskej republiky na 11. Bienále architektúry v Benátkach (2008), Forma nasleduje... risk. Spolu s Janou a Jiřím Ševčíkovcami, Futura a Karlin Studios, Praha (máj-júl 2007) a SNG Bratislava (august-september 2007), (Ne)stále expozície. Časť venovaná architektúre (2006). Publikuje v časopisoch Stavba, Era 21, Zlatý řez, Architekt a Projekt. Je editorkou antológie Oxymorón a pleonasmus. Texty kritické a projektivní teorie, Zlatý Řez, Praha 2011.