Ekológie krajín duchov
Svet je les, les je svet
Otvorenie výstavy: štvrtok 11. jún 2020, 16.00 - 20.00
tranzit.sk, Beskydská 12, Bratislava
Otvorené utorok - piatok, 14.00 - 18.00
Na začiatku apríla sme mali otvárať novú výstavu s názvom "Ekológie krajín duchov, Svet je les, les je svet" v kurátorskej koncepcii Borbály Soós. Medzičasom sa však kvôli šíreniu vírusu COVID-19 časť projektu spočívajúca v spoločných čítaniach, textových a audiovizuálnych príspevkoch zúčastených umelcov a kurátorky Borbály Soós presunula do online priestoru.
Máme veľkú radosť, že vo štvrtok 11. júna otvoríme výstavu aj vo fyzickom priestore tranzitu. V čase 16.00 – 20.00 vás pozývame objaviť nielen samotnú výstavu, ale aj záhradu oproti tranzitu, kde obyčajne nemáme prístup.
Kurátorka Borbála Soós, ktorá pôsobí v Londýne, sa žiaľ otvorenia nebude môcť zúčastniť, ale prostredníctvom platformy Zoom si môžete pozrieť jej performatívnu prednášku, ktorá sa uskutoční 10. júna o 18.30.
- participujúci umelci Maria Thereza Alves, Petra Feriancová, Oto Hudec, Gerard Ortín,
Hanna Rullmann & Faiza Ahmad Khan, Petr Štembera
- kurátorka Borbála Soós
Výstava vznikala v podmienkach globálneho stavu núdze, rozvíjajúcej sa ekologickej krízy a násilných procesov agresívneho odlesňovania, ktoré sú dedičstvom imperiálnych metód územnej kontroly. Masívne pretváranie krajiny, spolu s posúvaním hranice toho, aké typy zelených púští sme ochotní akceptovať ako lesy, sú symptómom epochy Antropocénu. Výstava sa chce pokúsiť vykúzliť duchov vyhynutých a takmer vyhynutých druhov, lesov, vnemov.
Postupujúca koloniálna a kapitalistická expanzia spôsobovali konce sveta, už od momentu, keď sa zjavili. Predstavujú hlavnú hybnú silu odlesňovania a straty živočíšnych druhov, ktorým padajú za obeť lokálne prostredia. To má za následok vysídľovanie komunít a presekávanie komplexných prepojení. Tieto procesy znamenajú prerušenie dlhodobých vzťahov s ontologickou mnohosťou lesa, ktorý prekypuje previazanosťami, temporalitami a perspektívami, a sú to vzťahy, na základe ktorých sa definujú kultúry aj samotný jazyk. Práve preto je v tejto výstave les poňatý ako ekológia zahŕňajúca ľudské, aj ne-ľudské bytosti, a zároveň procesy kultivácie, sociálne a kultúrne praktiky, politiku, ako i napätia a boje, ktoré spôsobuje.
Príroda a prírodný sú kultúrne konštruované termíny, ktoré nesú mnohé historické a sociálne konotácie a protirečenia. Boli použité ako nástroje vylúčenia a útlaku, práve voči nim a skrz ne boli definované niektoré skupiny ľudí. Podobne aj koncept Divokosti je produktom koloniálnej imaginácie, ktorá vylúčila Druhého a Druhé miesta ako niečo vonkajšie voči systému. Protiklad lesa a mesta, rovnako ako protiklad divokosti a kontroly sú dlho pretrvávajúcimi paradigmami, ktoré oddeľujú tieto systémy a umožňujú vyťažovanie cenných zdrojov.
Myšlienky „navracania divokosti“ (rewilding) a renaturalizácie (renaturing) v tejto výstave figurujú ako návrhy s premenlivými cieľmi a záujmami. Na jednej strane predstavuje „navracanie divokosti“ vizionársku stratégiu manažmentu ekosystému, ktorá zahŕňa znovu-zavedenie určitých kľúčových druhov do prostredí ochudobnených na biodiverzite (vplyvom ľudskej činnosti). Je to spôsob, ako naštartovať procesy, ktoré znovu povedú k vzácnym ekológiám viacdruhových previazaností. Bez toho, že by sme nutne museli romantizovať minulosť, „navracanie divokosti“ môže potenciálne vytvoriť rozmanité, dynamické a odolné ekológie. „Navracanie divokosti“ môžeme tiež chápať v rozšírenom sociálnom, politickom a aktivistickom zmysle, ktorý dokáže dostať naspäť do hry vymazané hlasy, vrátane hlasov podrobených a utláčaných, autochtónnych a endemických, ľudských a neľudských. Miesto, „kde žijú divočiny“, predstavuje anti-hegemóniu, kde neporiadok a neposlušnosť narúšajú jasné naratívy a kde môžu vzniknúť nové druhy štruktúr.
Ale „navracanie divokosti“ a renaturalizácia sú takisto kontroverzné termíny. Hovoria síce o medzidruhových vzťahoch, ale zostávajú návodom, v ktorého centre je človek (ako záchranca). Hoci môžu poskytnúť cenné praktické návrhy, ako čeliť globálnemu otepľovaniu a strate diverzity, pri ich zavádzaní do praxe narazíme na tie isté problémy: Kto má kontrolu nad územiami, hranicami a pravidlami jednania a čo má byť týmito procesmi získané. Výstava skúma túto problematiku prostredníctvom diel, ktoré vychádzajú zo situovaných poznaní ekológií v rôznych geopolitických oblastiach a realitách.
*Podtitul textu odkazuje na novelu sci-fi spisovateľky Ursuly K. Le Guin s názvom „The Word for World is Forest (Svet je les, les je svet), ktorá vznikla v reakcii na vojnu vo Vietname v roku 1972. Rozoberá v nej kolonizáciu, šovinizmus, rasizmus a ekologickú katastrofu ako navzájom prepletené sily. V jej príbehu sa ťažiarska vojenská kolónia usadí na planéte Athshe v čase, kedy má drevo väčšiu hodnotu ako zlato. Neagresívni pôvodní obyvatelia planéty sú zotročení, celá planéta je vystavená obrovskému násiliu počas toho, ako prebiehajú „vypratávania a čistky“, a Athshe „prestáva byť svetom“. Nakoniec sa ale jeden z pôvodných obyvateľov po smrti svojej manželky vzbúri proti Terranom a podarí sa mu dostať ich z planéty preč. Novela má silné antikoloniálne a antimilitaristické posolstvo a skúma vnímavosť voči prostrediu, ako i prepojenia medzi životným prostredím, jazykom a kultúrou.
Nadácia ERSTE je hlavným partnerom iniciatívy tranzit. Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Credits: Gerard Ortín Castellví
Related
Ekológie lesa
Hanna Rullmann a Faiza Ahmad Khan: Habitat 2190
Perspektívy v plameňoch
Radikálna starostlivosť
Rewilding (navracanie divokosti)