english/
tranzit.org/

tranzit.sk/

Kráčanie bez stôp

Text Information/
Picture Gallery/

Kurátori: Maja and Reuben Fowkes

Umelci: Anca Benera and Arnold Estefan, Fokus Grupa (Iva Kovač / Elvis Krstulović), Oto Hudec, Michal Kindernay, Cecylia Malik, Davor Sanvincenti

Vernisáž: 11.12. 2015 o 18.00
Miesto: tranzit.sk, Beskydská 12, Bratislava
Trvanie výstavy:11.12.2015 – 20.2. 2016
Otvorené: streda – sobota, 14:00 – 19:00
V období od 20.12.2015 do 06.01.2016 je výstava zatvorená.

Kráčať krajinou znamená v dnešnej dobe uvedomovať si antropogénnu transformáciu prírody. Naopak, pri prechádzke po mestskom prostredí sa rytmus našich krokov synchronizuje s obrovským zrýchlením high-tech okolia. Zmyslová skúsenosť spojená s potulkami, turistikou alebo prechádzkou vytvára podmienky pre nezmapované pole reflexie, pričom poskytuje priestor a čas na pozorovanie, rozjímanie a kontakt s materiálnym svetom. Ako je kráčanie podmienené historicky, tak je zároveň aj vrodenou ľudskou prirodzenosťou. V súčasnej dobe ekologickej krízy poznáme rôzne spôsoby kráčania, od odhodlaných krokov výskumníka v divočine až po bezstarostné blúdenie mestského povaľača, otriasané rušivými vyhliadkami klimatických zmien.

Táto výstava skúma, ako by v dnešnej kultúre aktívnej 24 hodín denne a 7 dní v týždni, s nekonečnou snahou minimalizovať čas a maximalizovať rýchlosť, mohlo rozhodnutie pohybovať sa po svete rýchlosťou päť kilometrov za hodinu vytvoriť podmienky na opätovné prepojenie s ekologickou realitou.
Kráčanie bez stôp prezentuje umelecké postupy, ktoré spracúvajú kráčanie ako stratégiu s cieľom prehodnotiť náš vzťah k prírodnému prostrediu a prísť na výnimočnú taktiku ako odkryť nové možnosti v prehnane zastavanom meste. Kráčanie ako estetická činnosť zahŕňa performatívny aspekt, ktorý používa telo na vyhodnotenie okolia, odhaľuje psychogeografiu miesta, a zároveň koncepčne zasahuje do sociálnej konštrukcie verejného priestoru. Na ekologicky naladenom prístupe ku kráčaniu ako k umeniu je však výnimočné pochopenie, že estetika nie je možná bez etiky. Výpravy na vidiek často spôsobili preskupovanie prírodných materiálov, značkovanie teritórií a zanechávanie stôp v pôde. Tieto stopy dnes vyvolávajú znepokojenie ohľadom environmentálnych dopadov.

V rámci svojho pochopenia prepojenosti problémov planéty a spoločnosti umelci na výstave demonštrujú, že kráčať je možné aj inak.
Transformatívny potenciál kráčania je v rámci výstavy manifestovaný formou diel, ktoré zosilňujú zmyslové zážitky z mestského prostredia, odkrývajú vydrancované kanály, ktoré prúdia nepovšimnuté štrbinami mestských štruktúr a zaznamenávajú životaschopnosť a dlhovekosť stromov, ktoré rastú v ospalom susedstve hemžiacej sa metropoly.

Okrem toho, projekty, ktoré evokujú stále vzácnejšie stretnutia s divočinou, skúmajú súčasné pôsobenie prírody. Ukazujú nám mysteriózneho osamelého chodca v snehu, alebo nás vezmú na putovanie spustošenou krajinou zjazvenou devastáciou do tej miery, že už nedokáže poskytovať útočisko. Tak isto akt prechádzky ako kolektívnej činnosti skúma možnosť vyváženia neľútostivosti post-fordovského modelu prostredníctvom nepoškvrneného kontaktu s prírodou. Sieť asociácií, ktorú spriadajú diela siahajúce od kontemplatívnej cesty Zen Budhizmu, cez sentiment protestu v populárnej kultúre až po radikálny pohľad rebelov protestujúcich proti establišmentu, od Jean-Jacques Rousseaua až po Henry David Thoreaua. Kráčanie bez stôp je pozvánkou zažiť kráčanie ako pútavú a politickú, ale zároveň kontemplatívnu a oslobodzujúcu činnosť, ktorá sľubuje, že nás prenesie o kúsok bližšie k ekologickejšej forme existencie.

Projekt je realizovaný v spolupráci s Translocal Institute for Contemporary Art, http://www.translocal.org/.

Reprodukcia: Oto Hudec, The Library (Nor Tortoise Shell nor Blades of Grass), digitálna fotografia, 2014, foto: Oto Hudec, courtesy Gandy gallery.