english/
tranzit.org/

tranzit.sk/

Koridor

Tomáš Džadoň & Michal Moravčík, Dominik Lang, Gio Sumbadze

Text Information/
Picture Gallery/

Kurátorka: Lýdia Pribišová

Vernisáž: 25.9. o 18.00
Miesto: tranzit.sk, Beskydská 12, 81105 Bratislava
Trvanie výstavy: 25.9. – 21.11. 2015
Otvorené: streda – sobota, 14:00 – 19:00

„Rozpustný“ koncept architektúry, v ktorom sociálne a priestorové aspekty prevažujú nad stavebnými konštrukciami. Koridor, ktorý je jednotiacim motívom výstavy, architektonickým prvkom, predstavuje pojmy ako spojenie, prechod, ne-priestor /Marc Auge/, neistota a dočasnosť. Umelci Tomáš Džadoň & Michal Moravčík, Dominik Lang a Gio Sumbadze vytvorili nové projekty, vyplývajúce zo svojich miestnych podmienok, z ich kultúrneho a politického hľadiska, ako aj zo skúsenosti s architektúrou / priestorom / sociálnymi vzťahmi. Z diskusie s umelcami vyplynulo, že myšlienka chodby / koridoru je jednotiacim momentom v ich projektoch.

Koridor mení priestorové a sociálne vzťahy formou pohybu. Vznikol, aby viedol konkrétnym smerom a uľahčoval presun. V Európe označoval pojem Corridore najprv osobu, ktorá beží a odovzdáva správy. V taliančine aj dnes slovo correre znamená bežať. Na jednom svojom konci ponúka jednu realitu a na druhom konci inú. Prechádzajúci sa musí prispôsobiť novým meniacim sa podmienkam. V 18. storočí sa koridor stáva základným architektonickým prvkom, ktorý sa využíva na usporiadanie priestorových a sociálnych vzťahov. V moderne našiel svoju apoteózu (ústavy, väznice, sociálne bývanie). Od Prvej svetovej vojny sa koridor stáva kľúčovou metaforou pre plánovanie na regionálnej škále: máme tu ekonomické koridory, biokoridory, železničné koridory. Tieto koridory fungujú ako metonýmie. V umeleckom prístupe sa objavuje zaujímavý prístup: nearchitektonické objekty sa označujú architektonickým spôsobom. V 20. storočí, v konfrontácii s imperatívom otvoreného priestoru a asociáciami myšlienok transparentnosti a toku sa koridor považuje za antimodernistický nástroj, ktorý podporuje budovy usporiadané do buniek, utláčajúce vo vzťahu k užívateľom.

Prestupovanie/čakanie strednej nižšej triedy
Patrónka, alkoholosubsonické signály miesta
Tomáš Džadoň & Michal Moravčík
2015

Výskum Michala Moravčíka a Tomáša Džadoňa je založený na analýze funkcie/významu autobusovej zastávky na Patrónke /Bratislava/, ktorú charakterizuje výnimočná neskorá modernistická architektúra. Cesta, na ktorej sa Patrónka nachádza je významným dopravným koridorom a frekventovaným uzlovým sociálnym bodom, kde ľudia prestupujú z jedného spoja na iný.

Zástavka a križovatka Patrónka vznikla v sedemdesiatych rokoch ako súčasť komplexného riešenia dopravnej situácie diaľnice D2, koridoru, privádzajúceho dopravu z Českej republiky. Jej autor, inžinier Igor Rymarenko, navrhoval na tú dobu veľmi progresívne dopravné riešenie, vrátane križovatiek diaľnice regulovaných svetelnou signalizáciou. Ako prvý sa zaoberal vplyvmi dopravného hluku na ľudské zdravie, navrhujúc potrebné riešenia. Inžinier Rymarenko preskúmal i hydro meteorologické záznamy z danej oblasti, ktorá je akýmsi lievikom, difuzérom, koridorom vetra smerom z veterného Záhoria do Bratislavy. Škrupinovité strechy zástavky na Patrónke mali poskytovať závetrie. Pôvodný veľkorysý koncept s veľkým podzemným nákupno-spoločenským centrom sa však napokon nerealizoval. Možno teda konštatovať, že to, v čom sa dnes pohybujeme je akýsi fragment idey, ktorej cieľom bolo i to, aby každá zastávka v Bratislave bola originálnym priestorom s pridanou hodnotou.
Dnes je tu špecifická sociálna situácia, koncentrácia chudobných ľudí, dočasnej architektúry lacných bufetov, ktoré dodávajú idealistickej aerodynamickej architektúre horký, opustený výraz. Táto kvalitná architektúra v dnešnom stave, ako konštatujú Moravčík a Džadoň, symbolizuje posttransformačnú schátralosť doplnenú privátnymi záujmami obsadiť verejný priestor a mať z neho vlastný profit.
Dvojica Džadoň & Moravčík, ktorá sa pôvodne od začiatku výskumu zaoberala Patrónkou, postupne zistila, že inžinier Rymarenko je i nadšený bábkoherec, iniciátor fungovania bábkového divadla v Bratislave. Tento fakt vzali do úvahy a dvojica umelcov začala nahliadať na zástavku na Patrónke ako na scénu pre bábkové divadlo a na cestujúcich ako na marionety.
Každodenná realita autobusovej zastávky generuje opakujúce sa javy: prestupovanie, čakanie, sledovanie, nestíhanie, frustráciu, či emócie. Autori vytvorili situácie, krátke typologické výjavy odohrávajúce sa v makete – modeli zástavky na Patrónke, ktorých protagonistami sú cestujúci, reprezentovaní Rymarenkovými bábkami. Typológia bábok bola podmienená zbierkou Ing. Rymarenka. Jeho syn ako pokračovateľ tradície rodinného bábkového divadla hru o zástavke Patrónka naštudoval a zrealizoval.

Dominik Lang
Rad (14 postáv)
2015

Dominik Lang reagoval na dispozíciu priestorov tranzit.sk. Pokračuje tu vo svojom dlhodobom výskume, v ktorom prepája svoj záujem o priestorové inštalácie obnažujúce inštitucionálny rámec a limity pohybu v ňom. Nadväzuje tu, podobne ako v predchádzajúcich dielach, na úvahy konceptuálneho umelca Michaela Ashera, na jeho postoje voči inštitúciám súčasného umenia, ktorý neuplatňoval radikálne kritický postoj, avšak akcentoval možné zlepšenia, “liečenia” vybraných situácií. Langov projekt pracuje naviac i s figurálnym motívom, ako námetom tradičného sochárstva, ako protagonistom performance a podobne. Inštalácia využíva iba malú časť miestnosti, zvyšok miestnosti ponecháva "vystavený". Inštalácia tak podčiarkuje tektoniku budovy. Ide chodbu zo steny z políc, ktoré nechávajú priehľad do prechodnej miestnosti, ale neumožňujú vstup do nej, pracujúc s dualitou prítomnosti a absencie. Police fungujú nielen ako raster, design sám pre seba, ale aj ako štruktúra pre predmety, zastupujúce figuratívnu zložku diela. Sú v nich úhľadne uložené časti oblečenia, zložené prázdne škrupiny, predstavujúce kordón tiel, okolo ktorých prítomnosti/neprítomnosti prechádzame medzi miestnosťami. Metafora statickej performance, stena postáv bez tiel. Lang akcentuje tranzitnú povahu medzi miestnosťami, ako aj medzi prácami ostatných vystavujúcich autorov. Jeho inštalácia je chrbticou výstavy, ideovým premostením medzi projektom Džadoňa a Moravčíka, ktorý použitím bábok navodzuje okrem iného i pripomienku detstva a kresbami konštrukcií gruzínskych rodinných domov s komínmi uprostred a imaginárnymi mapami miest Sumbadzeho. Motív premostenia, priestorového vákua medzi „predtým“ a „potom“ nie náhodou pripomína aktuálny tranzitný stav tisícov reálnych tiel na ceste Európou.

Gio Sumbadze
Mapy miest nikde
2015

Gio Sumbadze skúma tradičné gruzínske komínové konštrukcie na základe technických výkresov svojho starého otca, ktorý bol architektom. Tieto konkrétne výkresy našiel umelec v dome rodiny Kirkesalishvili v gruzínskom meste Akhaltsikhe. V Gruzínsku existuje špecifický systém komínových konštrukcií, ktorý sa umiestňuje buď v strede budovy a slúži zároveň ako okno aj komín. Ako koridor spája intímne priestory domu s oblohou a zvyškom sveta. Je symbolom domu zvnútra. Sumbadze vníma komínovú konštrukciu ako ambivalentný prvok, na jednej strane je domov a rodina a na druhej obeť množstva stromov za naše teplo.
Na výstave prezentuje tieto nájdené kresby komínových konštrukcií, ako aj svoje vlastné kresby – plány miest, ktoré umelec nazval „mapy ničoho“. Ide o určité univerzálne štruktúry, podobné napríklad listom. Sumbadze uvažuje o architektúre ako o napoly vedomom generatívnom procese, podobnom procese akým rastie list. V istom zmysle vytvára Sumbadze spojenie architektúry zvnútra a zvonku. Architektúra nezahŕňa iba stavby a urbanizmus, patrí do nej aj uvažovanie o nich. Architektúra je vzorcom pre vzťahy.

Počas výstavy sa budú konať 4 predstavenia hry Prestupovanie/čakanie strednej nižšej triedy. Patrónka, alkoholosubsonické signály miesta.
Hru podľa scenára Tomáša Džadoňa a Michala Moravčíka naštudovalo
Tradičné rodinné bábkové divadlo Iryson v zložení Igor Rymarenko, Igor Rymarenko mladší, Tomáš Michalec a Mária Schlosserová.

Hra je v slovenčine.

//////////

Termíny predstavení
25.9. o 19:00
10.10. o 18:00
17.10. o 14:30
14.11. o 14:30


Projekt bol realizovaný s láskavou podporou Českého centra a Krokus galérie.