english/
tranzit.org/

tranzit.sk/

Mona Vătămanu & Florin Tudor

Lietajúca utópia

Text Information/
Picture Gallery/

Mona Vătămanu & Florin Tudor

Lietajúca utópia

Kurátorka : Judit Angel

Vernisáž: 13. februára, 2015, 19:00
Preview výstavy s umelcami:
13. februára, 2015, 17:00

Adresa:
tranzit.sk, Beskydská 12, 81105 Bratislava

Otvorené: streda – sobota, 14:00 – 19:00
Výstava potrvá do 14.marca, 2015

Špeciálne poďakovanie:
Claudiu Cobilanschi, Mihai Dascălu, Mihnea Mircan, Peter Szalay, Martin Zaiček

www.monavatamanuflorintudor.ro

Lietajúca utópia

Proces odstraňovania/mazania/demolovania v histórii umenia nie je ničím novým, a v histórii spoločenských a politických hnutí už vôbec nie. Mazaním zásadných častí textov, ktoré napísali architekti modernizmu, ako Lina Bo Bardi, Le Corbusier, Roberto Burle Marx, Nikolai Ladovsky, Štefan Svetko, Ivan Matušík, Vladimír Dedeček a iní, poukazujú Mona Vătămanu a Florin Tudor na ešte stále bežné vnímanie modernizmu ako neúspešného projektu. Na druhej strane má ich gesto pozitívny dopad. Pri prezeraní fotografií s útržkami zápisov človek cíti potrebu predstavovať si, vytvoriť na mieste trhlín niečo zmysluplné, a otázka „čo by to malo byť?“ stavia diváka do oslobodenej, aj keď vysoko zodpovednej pozície.

Mona Vătămanu a Florin Tudor, často nazývaní „historici súčasnosti“, patria k poslednej generácii Rumunov, ktorá má spomienky na komunizmus z prvej ruky. Okolo roku 1989 dospievali a boli svedkami všeobecnej dezilúzie z nenaplnených očakávaní zmeny systému. V snahe pochopiť mechanizmy sociálnych a historických procesov, spôsoby akými pamäť, spomienky a projekcie formujú individuálnu aj kolektívnu identitu, sa umelci pokúšajú voliť vysoko symbolické motívy schopné prepájať rôzne časy a miesta. Často sa obracajú na modernistickú architektúru nielen ako na úschovňu spomienok, ale aj ako na pole prestúpené sociálnymi ideálmi a ideológiami, ukazovateľa spôsobu života ľudí a ich chápania prítomnosti. Ich metaforická a poetická umelecká činnosť sa neustále pohybuje medzi realistickým hodnotením objektu skúmania a formovaním obrazov nádeje.

Jedným z hlavných referenčných bodov tejto výstavy je masová bytová výstavba, vnímaná ako kontroverzný fenomén. Po Druhej svetovej vojne reagovala masová výstavba na akútny nedostatok príbytkov a na potrebu zvyšovania životnej úrovne ľudí. Kedysi utopické myšlienky architektonickej avantgardy sa spájali s entuziazmom nového začiatku. Avšak na druhej strane, prehnaná kontrola štátu, ideologická dominancia politickej moci nasledovaná ekonomickým úpadkom, zbavila projekt jeho podstaty. Kritika modernistickej architektúry a štátneho bývania splývala s kritikou komunistického systému. Napriek tomu, ako nám pripomínajú umelci, jednorozmerné odsudzujúce názory, ktoré nerozlišujú medzi ideálmi lepšej spoločnosti a sociálnymi systémami postavenými na týchto ideáloch sú asi natoľko chybné ako vnímanie modernej architektúry ako úplného nepodarku, namiesto ocenenia jej čiastočných úspechov, najmä v oblasti komplexného urbanistického plánovania.

Kým film August (2004 - 2007) pripomína účinky historických procesov na mentalitu a životy generácie priekopníkov industrializácie, z ktorej vzišli prví obyvatelia socialistických sídlisk, dielo Dážď (2005) sa úmyselne opiera o subjektivitu autorov. Ako citát diela Marcela Broodthaersa, La Pluie (1969), film vzdáva hold miestu v Bukurešti, kde Florin Tudor vyrastal. Tvrdohlavá snaha o vytvorenie vizuálneho obrazu paneláku, v ktorom kedysi žil, je paralelou k snahe privolať osobnú myšlienku a verejne ju zobraziť.

Ďalej nás výstava konfrontuje s dvomi odlišnými pohľadmi na súčasnosť. Vo filme Skaza sveta (2014) znepokojujúce zvyšky priemyselného komplexu symbolizujú posthistorickú krajinu. Liečivý proces môže prísť iba s radikálnym gestom hádzania chleba namiesto siatia zrna, teda prevráteným rituálom, ktorý narúša dávno prekonané normy. Na druhej strane, vystavený banner poukazuje na pozitívny dojem z Jurigovho námestia v bratislavskej Karlovej Vsi, ktoré umelci navštívili minulý rok. Tento "úplný bytový komplex", v ktorom bol dizajn obytných domov a zabezpečenie služieb súčasťou komplexného plánovania, stojí v ostrom kontraste s dnešnými trendmi, kde finančné záujmy zatieňujú estetické aj sociálne potreby.

Kvázi abstraktný obraz Jurigovho námestia v avantgardnom štýle, pripevnený na banneri, je pripravený odletieť, ako lietajúca utópia. Neďaleko neho, dielo Slnko a jeho dvojník (2014), film formálne spätý s experimentálnou kinematografiou, naznačuje úplne novú kozmogóniu: čo ak existujú dve slnká namiesto jedného, čo ak skutočnú štruktúru sveta nahradí iná, nehieratická, relačná a plne dialogická?

Pamätník Rosy Luxemburgovej predstavený na začiatku výstavy aj "lietajúci" banner sú oba symbolmi nádeje: spochybňujú utopický potenciál, ktorý spočíva v postsocialistických spoločnostiach, schopnosť predstavovať si nový spoločenský poriadok a jeho inštitúcie, niečo čo sa v kontexte upadajúceho svetového systému zdá byť absolútne nutné.

Judit Angel


Mona Vătămanu (narodená v roku 1968 v Rumunsku) a Florin Tudor (narodený v roku 1974 vo Švajčiarsku) pracujú spolu od roku 2000. Pôsobia v Bukurešti.
Nedávne výstavy: I do not know the real story which happens there, Argos Centre for Arts and Media, Brusel (2014), 46°19′41″N 23°12′44″E Geamana, Andreas Huber Gallery, Viedeň (2014), A History, Centre Pompidou, Paríž (2014), Something in Space Escapes Our Attempts at Surveying, Württembergischer Kunstverein Stuttgart (2014), Report on the Construction of a Spaceship Module, New Museum, New York (2014), All that is Solid Melts into air, Extracity, Antverpy (2013), I dreamt the work of another artist, Kunsthalle Lisabon (2013), The order of things, DAAD Galerie, Berlín (2012), Over the Counter, Műcsarnok Kunsthalle, Budapešť (2010), All Power to the Imagination!, Secession, Grafischess Kabinett, Viedeň (2009), Surplus Value, BAK, basis voor actuele kunst, Utrecht (2009). V roku 2014 sa zúčastnili na Bienále Shanghai, v rokoch 2009 a 2007 na Benátskom bienále, v roku 2011 na Istanbulskom bienále, v roku 2010 na Uralskom bienále a v roku 2008 na Berlínskom bienále.
Monografie umelcov vyšli v BAK, basis voor actuele kunst, Utrecht & post editions, Rotterdam (2009), Secession (2009) a Revolver Publishing by VVV (2009).


Reprodukcia: Jurigovo námestie, Bratislava, 2014. Foto: Mona Vătămanu & Florin Tudor