english/
tranzit.org/

tranzit.sk/

Umenie nemá alternatívu

(Archív umelcov pri tvorbe)

Text Information/
Picture Gallery/

9. januára – 1. februára 2015
vernisáž: 9. januára, 2015, 18.00
streda - sobota
otváracie hodiny: od 14.00 do 19.00

adresa:
tranzit.sk
Beskydská 12
81105
Bratislava

Výber diel od:

Akademia Ruchu | Paweł Althamer | Azorro | István Bálint | Cezary Bodzianowski | Ján Budaj & Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania (DSIP) | Bureau of Melodramatic Research| Nemanja Cvijanović | Călin Dan | Braco Dimitrijević | Tomáš Džadoň | Ágnes Eperjesi | Miklós Erhardt | János Fodor/Anikó Szövényi et al. | Fokus Grupa | György Galántai | Pál Gerber | Tomislav Gotovac | Teodor Graur | Group of Six Artists | Igor Grubić | Grupa KôD/Goran Trbuljak | Tibor Gyenis | Tibor Hajas | Tibor Horváth | IRWIN | Željko Jerman | Eva Jiřička | József R. Juhász | Andrea Kalinová | Šejla Kamerić | Jana Kapelová | Tamás Király | Milan Knížák | Július Koller | Július Koller/Peter Rónai | Jiří Kovanda | Karolina Kubik | Jaroslav Kyša | László Lakner | Łódź Kaliska | Marko Lulić | Vlado Martek | Miklós Mécs | Viktória Monhor | Ivan Moudov | Hajnal Németh | Lucia Nimcová | OHO/Naško Križnar | Miklos Onucsan | Andrzej Partum | Ewa Partum | Dan Perjovschi | Lia Perjovschi | PR Group (Virág Bogyó and Csilla Hódi) | Rafani | R. E. P. | Tomáš Ruller | Pavla Sceránková | Veronika Šramatyová | Mladen Stilinović | János Sugár | János Szirtes | Bálint Szombathy | Slaven Tolj | Milica Tomić | Endre Tót | András Wahorn | Martin Zet

Kurátorka: Hajnalka Somogyi

s návrhmi diel od: Judit Angel, Petry Balíkovej, Lýdie Pribišovej, Andrey Soós, Katalin Székely

Koordinácia projektu: Petra Balíková, Júlia Laki, Lýdia Pribišová, Andrea Soós

Špeciálne poďakovanie umelcom a:

Jonathan Csaba Almási, Aanant & Zoo Gallery, acb Gallery, Artpool Art Research Center, Zdenka Badovinac, Roman Babjak, Archív Jána Budaja, Drdova Gallery, Lina Džuverović, Dávid Fehér, Filmoteka of the Museum of Modern Art Warsaw, Foksal Gallery Foundation, Kveta Fulierová, Tomislav Gotovac Institute, Daniel Grúň, Dóra Halasi, Dóra Hegyi, Beáta Hock, Galerie Martin Janda, Mira Kerátová, Panka Kiss Kovács, Gabriela Kisová, Marie Knížáková, Galéria Jána Koniarka, Kontakt. The Art Collection of Erste Group and ERSTE Foundation, Gizella Koppány, Emese Kürti, Ludwig Museum – Museum of Contemporary Art Budapest, Moderna Galerija Ljubljana, Pavlína Morganová, Emese Mucsi, Gyula Muskovics, Zoran Pantelić, Galeria Plan B, Marko Pogačnik, Mirko Radojičić, Raster Gallery, Józef Robakowski, Adam Rzepicki, Darko Šimičić, Katalin Simon, Branka Stipančić, Galerie Michaela Stock, Marinko Sudac Collection, Miško Šuvaković, Andrzej Świetlik, Katalin Székely, Lenke Szilágyi, János Szoboszlai, Katalin Timár, Tibor Várnagy

Zhodnotenie, že umelci sú „idioti“ je medzi „normálnymi“, „bežnými“ ľuďmi často sa opakujúce pozorovanie. Bolo tomu tak po stáročia, no niektoré súčasné formy umeleckej tvorby, ako napríklad maľovať výkalmi, pobehovať nahý, alebo jednoducho robiť niečoho, čo je úplne obyčajné a nazývať to umením, v spoločnosti toto populárne presvedčenie len utvrdili. (V aténskej demokracii sa výraz idiōtēs používal na označenie človeka, ktorý sa nepodieľal na verejnom (politickom) živote mesta, bol egoistický a bez záujmu o širšie spoločenské otázky – teda prístup, ktorý Gréci hlboko odsudzovali.)

Zároveň je to však práve súčasné umenie, ktoré sa viac ako kedykoľvek predtým usiluje byť lepším, ako ten najlepší občan, slúžiť tým, ktorí to potrebujú alebo sú blízko. Umelci v dnešnej dobe fungujú ako sociálni pracovníci, učitelia, dizajnéri, či politickí aktivisti s cieľom vytvárať umenie, ktoré má priame, nevyhnutné a praktické využitie pre spoločnosť.

Umenie nie je ani idiotstvo, ani pomáhanie druhým. Snažiac sa skoncovať s takouto neplodnou dichotómiou, projekt Umenie nemá alternatívu sa usiluje poukázať na to, že aktivity priečiace sa zdravému rozumu, zbytočné, kontraproduktívne či nepochopiteľné vo svetle súčasného sociálneho alebo politického konsenzu, môžu byť práve spôsobom, ktorým môže umenie prispieť k normálnosti a blahu svojho okolia.

Názov je prepožičaný z diela, šablóny/intervencie vo verejnom priestore Vlada Marteka z roku 1986. Výstava predstavuje umelecké stratégie rozvinuté vo verejnom mestskom prostredí, založené na priamej prítomnosti umelca a jednoduchej aktivite, ktorá môže byť absurdná, nelogická, nemorálna, rušivá, prehnaná, smiešna, trápna, heroická, poetická, riskantná či banálna, no nikto by ju nepovažoval za „normálnu“. Je to inštinktívne či podvedomé rozvracanie istých noriem, prekračovanie hraníc a demonštrovanie myšlienky, že takéto možnosti za hranicami toho, čo je konsenzuálne racionálne, bezpečné a akceptované, sa oplatí vyhľadávať a vyskúšať.

Táto forma umenia sa nezameriava na vytváranie objektov, ale má byť spôsobom, ako žiť svoj život. Demonštruje sa tak práve občianska spôsobilosť ale aj zodpovednosť umelca. Neponúka a ani nevnucuje sa však žiadne riešenie; je úplne na prekvapených, zmätených, ohromených či strápnených okoloidúcich a náhodných divákoch, aké závery si z takejto skúsenosti vyvodia.
Prezentovaná zbierka prác pokrýva obdobie od konca 60.-tych rokov minulého storočia až po dnešok; geograficky sa týka územia východnej strednej Európy. Kurátorským zámerom bolo priniesť istú výpoveď prostredníctvom akumulácie: zhromaždiť tieto neškodné, efemérne umelecké počiny, ktoré sa udiali v priebehu niekoľkých dekád v rôznych mestských prostrediach, ako rýchle, hravé, nahnevané či tvrdohlavé záblesky v hmle a vystaviť ich prostredníctvom toku či zoskupení obrazov s cieľom nahromadiť a aktivovať v simultánnej prezentácii tú ohromnú energiu, ktorú so sebou niesli.

Zhromaždiť takpovediac kritickú masu umelcov v akcii. Projekt zobrazuje fotografie a videá nie ako umelecké diela, ale ako dokumentáciu takýchto aktivít – ich využité metódy sa pohybujú od grotesky a karikatúry až po provokáciu a poetickú agitáciu – ako absurdný balík nástrojov pre verejnú akciu: pre cvičenia v slobode, ktoré sú dnes tak veľmi potrebné v priestoroch východnej strednej Európy.

Foto: Jiří Kovanda, Bez názvu (xxx),1976, foto: Pavel Tuč © umelec a Kontakt. The Art Collection of Erste Group and ERSTE Foundation.

Jiří Kovanda, Bez názvu (xxx),1976, foto: Pavel Tuč © umelec a Kontakt. The Art Collection of Erste Group and ERSTE Foundation.