english/
tranzit.org/

tranzit.sk/

Ilona Németh: Opravená verzia

Kurátorka: Judit Angel

Text Information/
Picture Gallery/

Vernisáž výstavy: 25 septembra, 2014
o 18.00
Výstava potrvá do 31. októbra, 2014

Otváracie hodiny:
streda - nedeľa, od 14.00 do 19.00

Adresa: Beskydská 12, Bratislava, 81105


Každá výstava, či už individuálna alebo kurátorská, vychádza z osobných pohnútok - niečo sa musí vysloviť, zverejniť. Ak považujeme inštitút umenia za stelesnenie verejnej sféry, či vhodnú platformu pre konfrontáciu rôznych názorov a stanovísk, umelecký prejav umiestňujeme do potenciálne konfliktného priestoru.
Leitmotívom výstavy Ilony Németh je nastolenie diskusie o vzťahu jednotlivcov a histórie, umelca/umenia a politiky. Toto umelkyňa formuluje ako osobnú potrebu v prepolitizovanou prostrední, v ktorom do života ľudí zasahuje aktuálna politika na každom kroku.
Pri vnímaní vzťahu umenia a politiky ako konfliktu, nevychádza Ilona Németh z nostalgie za ideálom umeleckej slobody 19. storočia. Jadrom jej hodnotového rebríčka je preberanie spoločenskej zodpovednosti, zaujatie stanoviska a nevyhnutnosť vyjadrovania názoru. Irituje ju zraniteľnosť umeleckého zámeru/diela vo vzťahu k tzv. „ad-hocizmu“, ktorému je umelec zaoberajúci sa spoločensko-politickou problematikou vystavený.
Ilona Németh naložila s týmto konfliktom tak, že spracovala rodinné príbehy a súkromnú históriu, prostredníctvom metódy “osobnej archeológie”.
Siahla po jednom z predurčujúcich zážitkov svojho detstva - pravidelných nedeľňajších rozhovoroch dvoch ľavicových intelektuálov, jej otca a strýka. Ako sa dozvedáme z videozáznamu rozhovoru s jej strýkom z matkinej strany Rudolfom Szabóom, títo dvaja muži vnímali v danom čase rôzne aspekty komunizmu z rôznych hľadísk.

Videozáznam rozhovoru so strýkom je dokumentom sumarizujúcim jeho životnú dráhu a skúsenosti, a zároveň akousi generačnou konfrontáciou zo strany umelkyne. Ilona Németh sa nedokázala stotožniť ani so svojim otcom, ktorý mal síce pluralitné názory, ale bol presvedčeným komunistom, ani so svojim strýkom, ktorý sa maximálne angažoval vo veci národnostných menšín, ale pritom je monoliticky, hierarchicky zmýšľajúcim človekom. Odmietnutie mužských vzorov jej však umožnilo nastúpiť na cestu, vybudovanú na báze vlastnej, ženskej, občianskej a umeleckej identity, a zároveň podnietilo vnútornú potrebu zápasu vyplývajúcu zo zodpovednosti voči sebe samej i ostatným.
Zosnulý otec Eugen Németh je prítomný prostredníctvom predmetov, ktoré sa s ním spájajú - na fotografii, ktorá ho zachytáva v sprievode delegácie počas otvorenia výstavy kvetov Flóra Bratislava (cca. 1971). Život uväznený v šablónach a princíp centralizovaného systému (vodca a jeho „šlepy”) sa objavujú na úrovni reprezentácie.
Odkaz na hierarchické štruktúry sa vynára i v ďalšom diele prezentovanom na výstave, vo videu, ktoré pozostáva z montáže archívneho filmového materiálu, ktorý ukazuje vlečnú loď a „šlepy”, ku ktorej sa prirovnáva umelkynin strýko, príklad zodpovednosti a záväzku a všeobecný vodcovský model.
Zatiaľ čo videozáznamy založené na princípoch narácie a reprezentácie a dramatická prítomnosť snímačom regulovaného, sporadicky sa otvárajúceho a zatvárajúceho stola, pripomínajú mechanizmy histórie, fragment náhrobného pomníka ako predmet rodinného dedičstva je len mlčky prítomný.
Ilona Németh vytvára priestor, v ktorom sú všetky jeho prvky viacnásobne prepojené, podobne ako sú sieťovo poprepájané aj obsahové korelácie diel, z prienikov ktorých vychádzajú rôzne, prípadne aj protichodné smerovania.
Na nastolené otázky neexistujú jednoznačné odpovede: na životnej dráhe jednotlivca nie je možné ovplyvniť pomer osudovosti a vlastného presvedčenia, či pochopiť protirečenia danej doby/režimu. Preto aj interpretácie divákov môžu byť výrazne odlišné v závislosti od ich veku, spoločenského postavenia, politickej orientácie a kultúrneho zázemia. Z konfrontácie individuálnych osudov a histórie však vyplývajú určité ponaučenia.
Vrátiac sa k spomienke, ktorá podnietila vznik centrálnej idey výstavy - k trojuholníku mladého dievčaťa a dvoch zrelých mužov - môžeme konštatovať, že sa dnes už taktiež dospelej a zrelej umelkyni podarilo zmeniť základný postoj: „diskusia” už neprebieha v prísne vymedzenom okruhu, ale v otvorenom priestore sieťového charakteru. Výstava neponúka odpoveď na spôsob uvoľnenia napätia medzi jednotlivcom a kolektívom či umeleckou a občianskou zodpovednosťou, ponúka však perspektívu a vytvára podmienky pre rovnosť diskusných pozícií.
Judit Angel