tranzit.sk/

Emócia je sila, ktorá sa pôsobí medzi ľuďmi, konceptmi a predmetmi. Týka sa zmyslov aj poznania, môže byť dynamická aj pretrvávať. Vynára sa v dave aj bez potreby nejakého konkrétneho vedomia. Tak, ako obieha vo svete, je náročné ju definovať: #metoo, klimatické zmeny, fašizmus, antifašizmus, rasizmus, utečenci, kultúra vylúčenia. Cítime sa prázdni, znepokojení, nahnevaní, unavení, poškodení, zneuctení. Zdá sa, že žijeme v ére posilnených emócií, ktoré sú často označované ako toxické a zdá sa, že nikam nevedú. Emócie – či už pozitívne alebo negatívne – sú zakódované do algoritmov sociálnych médií, na ktorých trávime veľkú časť svojho života a ktoré prosperujú z našej emocionálnej angažovanosti, ako nám každý deň pripomínajú emotikony. Hranice medzi súkromným a verejným sa posúvajú príliš rýchlo na to, aby sme ich dokázali sledovať. Na to, čo sa deje okolo nás, reagujeme emocionálne, ale niekedy sa zdá, že práve spôsob našej reakcie nám bráni vyrovnať sa s danými problémami. Presúvame sa od politického k osobnému. Lenže, dajú sa tieto dve oblasti vôbec oddeliť? Na akých emóciách by mohla spočívať politicky zmysluplná solidarita? Sú politické vášne, ktoré sa spájali s revolúciami a sociálnymi spormi v dvadsiatom storočí, už vyčerpané? Môžeme znovu pocítiť nádej? Dokážeme si navzájom odpustiť? A komu by sme nemali odpúšťať? Aké emócie nás môžu spájať a aké nás rozdeľujú? Festival vyzýva umelcov, aby spochybnili zaužívané spôsoby uvažovania o emóciách a zamysleli sa nad tým, aké gestá by mohli vytvoriť podmienky pre spoločnú empatiu. Emotívne diela môžu byť náročné, pretože emócie sú chaotické, rozporuplné, komplikované. Dokážeme sa priblížiť k zraniteľnosti, intimite?