tranzit.sk/

Matei Bejenaru – Cestovný sprievodca (2005-6)
Konstanca, Rumunsko (1.-7. mája) Projekt verejného umenia, brožúry a billboardy.

Ako naznačuje názov, Cestovný sprievodca je príručkou pre cestovateľov. Jej predpokladanými čitateľmi však nie sú zámožní západní turisti, zvyknutí na takúto pomoc. Táto príručka skôr rozvracia jazyk a účel tohto formátu a prihovára sa priamo utajenému rumunskému cestovateľovi, ilegálnemu imigrantovi, robotníkovi, poskytujúc mu informácie, ako sa dostať cez hraničné kontroly, prístavy a stanice do západnej Európy. Údaje, ktoré obsahuje, sú vyčerpávajúce; štatistiky zdôrazňujúce dôležitosť takýchto robotníkov pre rumunskú ekonomiku, fotografie a počítačovo generované mapy ciest a terminálov, inštrukcie, ako sa „dostať“ do dopravných kontajnerov, kde sa dá skryť a ako získať falšované doklady totožnosti, aj rady, čo očakávať po príchode. Matei Bejenaru je ambivalentný v otázke, či sa jeho príručka skutočne používa aj v praxi a radšej vidí jej hlavnú funkciu v tom, že mapuje situáciu, odhaľujúc tak inak skrytý terén.

Bejenaru sa narodil v roku 1963 v Seceave, v Rumunsku. Žije a pracuje v Iasi ako umelec, kurátor a riaditeľ „Periferic Biennial“.

Nedko Solakov A BG Bar (2005)
Rousse, Bulharsko (13-18 máj, Canetti House) sochárska inštalácia, kurátorkou je Iara Boubnova.

Sochárska konštrukcia Nedka Soljakova A BG Bar je funkčný bar, ktorého forma a fyzické kontúry odrážajú Bulharsko ako štát. Vyjadrené metaforicky, jej zámerom je reprezentovať posun, ktorým krajina prešla počas takmer 500 rokov trvajúcej historickej okupácie, ako miesto ktorým jednotlivci a národy prechádzali podľa ľubovôle. Tento dojem plynulého pohybu je symbolizovaný v spôsobe, ktorým bar funguje. Zákazníci prichádzajú, berú si fľaše z chladničky, alebo si dajú nápoj pri bare a potom odchádzajú. Zdanlivo sú alkoholické nápoje a fajčenie zakázané, napriek tomu však v ironickej poznámke na margo svojvoľného zavádzania takýto predpisov a nedostatku dôležitosti, ktorá je pre ne charakteristická, oboje sú povolené na diskrétnu žiadosť

Nedko Solakov sa narodil v Cherven Briagu, v Bulharsku, roku 1957, žije a pracuje v Sofii.

Zelimir Zilnik Soap in Danube Opera (2005)

Novi Sad, Srbsko (23.-26. máj, múzeum súčasného umenia) workshop a film, kurátorsky: Zoran Pantelic

Filmár Zelimir Zilnik vyvolával kontroverzie od konca 60-tych rokov, rozbíja tabu tým, že odkrýva sociálnu a politickú nespravodlivosť. Soap in Danube Opera pokračuje v tejto tradícii, vyberajúc si za objekt reťaz nenápadných obydlí pozdĺž Dunaja medzi Belehradom a Novim Sadom. Zilnikovym zámerom je nadviazať kontakt s mladými ľuďmi žijúcimi v týchto diskriminovaných obydliach a pokúsiť sa vyvolať v nich záujem o tvorbu videa a filmov prostredníctvom otvoreného workshopu. Zúčastnení sa naučia, ako používať kameru a počítač na základné úpravy, aby porozumeli procesu tvorby dokumentárneho filmu. Budú mať možnosť portrétovať vlastný život blízko Dunaja a predstaviť svoje vlastné perspektívy pri príchode Küba do Noveho Sadu, aj nakrútiť bezprostredné reakcie divákov.

Zelimir Zilnik sa narodil v roku 1942 v Novom Sade a naďalej žije a pracuje v tomto meste.

Renata Poljak Každá cesta je životu nebezpečná (2005)
Vukovar, Chorvátsko (27.-30. máj, Mestské múzeum vo Vukovare) film, kurátorom je Branko Franceschi

Film Každá cesta je životu nebezpečná je založený na osobnej skúsenosti Renaty Poljak z Vukovaru a o tom, čo sa naučila o vzťahoch medzi Chorvátmi a Srbmi pripravenými bojovať. Použitím intímneho a vysoko poetického filmárskeho jazyka doplneného jej vlastným rozprávaním, Poljak skúma to, čo vnímala ako alarmujúce potláčanie histórie a vyrovnávanie sa s vojnou ako s niečím, čo sa “im samotným” vlastne nikdy neprihodilo. Táto na seba uplatnená amnézia, ktorá sa prejavuje v neschopnosti prijať fakty a problémy akýmkoľvek iným ako kozmetickým spôsobom, jej pripomenula podobné situácie mnohých párov. Čas, ako nás varuje, nevylieči všetko; ak by staré problémy, dojmy a protichodné stanoviská nemali byť vyjadrené, vysvetlené a akceptované obidvoma stranami, existuje reálna možnosť, že konflikt môže explodovať znovu.

Renata Poljak sa narodila v roku 1974 v Splite, Chorvátsko a v súčasnosti žije a pracuje v Rakúsku.

Lászlo Csáki & Szabolcs Pálfi Agár – Maďarský chrtí projekt (2005)
Budapešť, Maďarsko (2.-11. jún, autobusová stanica na nám. Erzsébet) film, kurátorom je Janos Szoboszlai

Lászlo Csáki a Szabolcs Pálfi spolu vytvorili nový filmový projekt, ktorého hlavným hrdinom je pes, Hungaricum. Toto zviera použili na demonštráciu komplexného systému rozvrstvenia, v ktorom protirečivé záujmy stoja proti sebe v maďarskej spoločnosti. Popri metráži zachytávajúcej psí lov, preteky a tréning, Csáki a Pálfi študujú a skúmajú tento systém pomocou prezentácie zaznamenaných rozhovorov s konfliktnými stranami priamo spojenými so psom, alebo nepriamo ovplyvnenými jeho aktivitami: chovateľ, majiteľ, veterinár, psovod, poľovník, miništrant a ďalší.

Lászlo Csáki sa narodil v Mosonmagyaróvári, v Maďarsku v roku 1977 a v súčasnosti žije a pracuje v Budapešti. Szabolcs Pálfi sa narodil v Budapešti v roku 1974 a naďalej žije a pracuje v tomto meste. Títo dvaja umelci pracujú spoločne pod názvom Hipokaloric Group.

Emanuel Danesch & David Rych Minority Report (2005)
Verejné premietania filmov v každom priestore, kurátorkou je Daniela Zyman

Emanuel Danesch a David Rych budú sledovať cestu Küba z Konstance do Viedne, budú cestovať autom a ťahať karavan prerobený na mobilnú vidoetéku. Pred svojím odchodom zozbierajú filmy a videá od umelcov pracujúcich v krajinách, cez ktoré budú prechádzať a ktoré sú nejakým spôsobom spojené s Atamanovou vlastnou inštaláciou. Tieto filmy, ktoré budú neskôr premietané v každom priestore ako súčasť Minority Report, boli individuálne vybrané tak, aby reflektovali kultúrne, geografické, politické a sociálne situácie im zodpovedajúcich miest a obyvateľov. Ukazujú nepriaznivú situáciu nadnárodných sociálnych skupín, ako sú homosexuáli, prísušníci rôznych vierovyznaní, ktorých administratívne opisy často prehliadajú a pripravujú ich tak o právny status.

Emanuel Danesh sa narodil v roku 1976 v Innsbrucku, Rakúsko a žije a pracuje vo Viedni. David Rych sa narodil v roku 1975 v Innsbrucku, žije a pracuje v Berlíne.

Bratislava
Lucia Tkáčová & Anetta Mona Chisa

Mesto bolo nazvané menom Bratislava v roku 1919. V tom čase, a platí to aj dnes, bolo mesto domovom obyvateľstva rozličných etník. Okrem Slovákov Bratislavu obývali Rakúšania, Nemci, Maďari, Židia, Rómovia a Rusíni. Dve tretiny Starého mesta, vrátane skoro celej časti starej židovskej štvrte, boli zrovnané so zemou, aby tak mohli vytvoriť priestor pre ultra moderný Nový most, miestnymi tiež nazývaný UFO. Most spája dva brehy Dunaja; Staré mesto a Petržalku, betónový projekt tvoriaci domov pre približne 150,000 ľudí.

Boris Ondreička, pracujúci v Bratislave, dokázal zabezpečiť premenu priestorov bývalých priemyselných hangárov na centrum moderného umenia a teórie – tranzit. Priestory sa nachádzajú v areáli Soravia v severnej časti mesta. Spolu s ateliérmi a prednáškovými sálami sa dnes toto miesto môže pochváliť 1500 metrami štvorcovými výstavnej plochy. Táto novovzniknutá dielňa tvorí dnes na Slovensku najväčší nezávislý priestor na tvorbu moderného umenia. Aj napriek prítomnosti inštitucionálnych priestorov je poslaním tohoto centra vytvoriť otvorenú komunikačnú štruktúru a platformu. Ondreička podčiarkuje, že označenie „dielňa“ by malo byť chápané vo svojom význame ako „priemyselná výrobňa“, v súlade s ideami tranzitu, ktoré sa zakladajú na „podpore aktivít, ktoré sú síce vo svojom rozsahu malé, ale sú potencionálne dôležitým prínosom pre miestny a medzinárodný kontext.

Dynamická a kreatívna dvojica Lucia Tkáčová a Anetta Mona Chisa pracovali spolu, aj keď žijú v Prahe a Bratislave, už niekoľko krát. Medzi predmety ich záujmu patria post-kolonialne a rodové témy vždy za pomoci analyzovania systémov, v ktorých fungujú ako aj za pomoci uvažovania o prístupe k rozličným formám moci. Vo svojich prácach často používajú stratégiu zmeny určitého detailu v systémoch a konceptoch, ktoré analyzujú, aby tak ukázali ako fungujú a aká je ich štruktúra. Často situujú bežné známe situácie do rôznych kontextov a pomocou týchto zákrokov ich podrobujú opätovnému vyhodnocovaniu.

Na príklad v sérii videli, znovuhodnotia najmocnejších z politikov ako aj najmocnejší z umelcov. Jediným nekompromisných kritériom ich hodnotenia je jednoducho fyzicky výzor a sex-appeal. Práve za pomoci tohto druhu ignorancie osobných kvalít a významu v politike subjektov umelci otvárajú vzrušujúci dialóg plný súťaživého porovnávania a nečakaných víťazstiev. V politicky nekorektnom videu umelci poukazujú na fakt, že v modernom svete user-friendly kultúry a personalizmu politické vždy znamená osobne.

Ďalšie z ich diel s názvom Kapitál: magické recepty na lásku, šťastie a zdravie nachádzajú autori nove využitie knihy Marxovho Kapitálu, tak opradenej kontroverznou minulosťou. Produkt materialistickej ideológie a základného kameňa komunistickej diktatúry je tu použitý ako nastroj veštenia vo videu, ktoré spája odvekú túžbu ľudí poznať svoju budúcnosť so snahou nájsť nove využitie ideológii včerajška. Toto dielo vychádza z veľmi špecifickej geopoliticej situácie, ktorú možno charakterizovať ako odmietanie hocijakého elementu minulosti a neschopnosti vyrovnania sa so zmenami, ktoré priniesli nove hodnoty, ciele a budúcnosť iba spolu s bolesťou.

V Po poriadku umelci pokračujú už v započatej línii skúmania nachádzajúceho sa v ich najnovších prácach dotykajúc sa tém spojených s hierarchickými rozdielmi existujúcimi medzi jednotlivcami a skupinami v spoločnostiach a kultúrach. Autori konceptualizujú rozvrstvenie ľudí podľa triedy a postavenia, vytvárajúc tak živý model/graf slovenskej spoločnosti postavený na kritériách akými sú zamestnanie, vzdelanie, príjem, moc, spoločenské uznanie.
Prezentácia dostáva formu živého obrazu, ustanovenia inšpirovaného obrazom Pyramída kapitalizmu (uverejnenom v publikácií Robotník v priemysle v roku 1911), preneseného do dnešnej reality. Keď sa bárka Küba približuje k Bratislave, na brehu Dunaja je postavený obrovsky pamätník. Tato “živá socha“ bude slúžiť ako miesto, kde sa zhromažďujú ľudia z rozličných sociálnych tried, s hierarchiou usporiadanou do tvaru pyramídy, v ktoré spodná trieda drží vždy vyššiu. Aj keď tato pamätník bude existovať iba hodinu, cela práca bude obsahovať proces konštrukcie svojej stavby (veslovanie, uprednostňovanie a kopenie sa ľudí) ako aj rekonštrukcie (vyrovnávajúci sa účastníci a strácajúci sa masami divákov).


Nadácia Thyssen-Bornemisza Art Contemporary, Viedeň
Novú nadáciu súčasného umenia, Thyssen-Bornemisza Art Contemporary - T-B A21 založila Francesca von Habsburg vo Viedni, Rakúsko. Jej poslaním je podporovať prostredníctvom koprodukcie a unikátnych objednávok tvorbu nových diel od umelcov, ktorí zastávajú dôležité pozície v súčasnom umení. T-B A21 sa to pokúša dosiahnuť prostredníctvom multidisciplinárnych projektov, ktoré prelamujú tradičné hranice, ktoré definujú a kategorizujú umelecký výraz v jeho rôznych formách. Zároveň umožňujú publiku stretnutie so živým súčasným umeleckým vyjadrením. Práca nadácie prináša inovácie do samotného jadra prístupu štvrtej generácie Thyssen-Bornemisza k zbieraniu a podpore umenia.

S láskavou podporou
� tátneho tajomníka pre umenie a médiá Rakúska: Franz Morak
Ministerstva zahraničných vecí Rakúska
Ministerstva dopravy Rakúska
Via Donau: Manfed Seitz
Erste Bank / Tranzit: Boris Marte
A iných súkromných a korporátnych darcov

Projekt podporili
Rakúsko: štátny tajomník pre kultúrne záležitosti Franz Morak
Bulharsko: minister kultúry Stefan Danajlov
Maďarsko: minister kultúry András Bozóki
Srbsko: minister kultúry Dragan Kojadinovic
Slovensko: minister kultúry František Tóth
Chorvátsko: minister kultúry Bozo Biskupic
Rumunsko: minister kultúry Adrian Iorgulescu