tranzit.sk/

V nadväznosti na výstavu Tekuté obzory predstaví Ali Cherri dva zo svojich filmov, The Digger (2015) a Somniculus (2017). Po premietaní bude nasledovať diskusia s Radom Ištokom, kurátorom výstavy Tekuté obzory, v ktorej umelec načrtne prepojenia medzi svojimi filmami a inštaláciami, vrátane svojej inštalácie A Plot for a Possible Resurrection II (Plán na možné vzkriesenie II, 2019), ktorá je súčasťou výstavy.

Dielo Ali Cherriho sa zaoberá otázkami kultúrneho dedičstva a jeho straty, zániku a rozkladu, často v kontexte archeológie a muzeológie. Tieto témy stoja aj v centre pozornosti dvoch vyššie uvedených filmov, pričom v diskusii bude umelec prezentovať svoj aktuálny výskum, Water Blues, o kultúrnom a geopolitickom význame bahna, povodní a močiarov, v súvislosti so svojou prácou v Sudáne, na ktorej je založená aj jeho inštalácia v tranzite.

Bahno je fascinujúce ako materiál, aj ako metafora. Jeho premena na stavebný materiál je proces starý ako ľudstvo samo. Len veľmi málo miest vystihuje perifériu ľudskej existencie tak dobre ako rozmočený močiar. Močiare, ktoré nie sú ani úplne pevnou pôdou, ani vodnou plochou, sa dlho považovali za obávané oblasti, tajomné a strašidelné miesta, ktoré prinášali smrť a skazu. Predstavivosť obkolesujúca bahno stelesňuje tento „medzi-stav“. Ide o prostredie vhodné nielen na čerpanie prírodných zdrojov, ale aj imagináciu, a od čias mýtu o Adamovi, aj na stvorenie. V Sudáne sú tieto bahnité oblasti doslova aj geopolitickými močiarmi, kde sa zbiehajú ekonomické sily a spôsobujú katastrofu, ktorá zaplavila celé dediny a ich históriu. Rozprávaním rôznych príbehov o močiaroch, potopení aj znovu vynorení, sa Vodné blues ponára do hrôzunaháňajúcich „špinavých vôd“.

Ali Cherri je vizuálny a video-umelec, ktorý sa narodil v Bejrúte a momentálne žije v Paríži. Pracuje s celou škálou médií, vrátane filmu a pohyblivého obrazu, sochárskych asambláží, multimediálnych inštalácií a performance. Z jeho skupinových výstav môžeme spomenúť napríklad: Opera for Animals (Opera pre zvieratá, Para Site, Hong Kong), But a Storm Is Blowing from Paradise (Ale búrka sa blíži od raja, Guggenheim, New York a Galleria d’Arte Moderna, Miláno), Anarchéologie (Centre Pompidou, Paríž), Statues Also Die (Aj sochy umierajú, Fondazione Sandretto Re Rebaudengo a Museo Egizio, Turín). Medzi jeho samostatné výstavy patria napríklad: Somniculus (Jeu de Paume, Paríž a CAPC, Bordeaux), From Fragment to Whole (Od fragmentu po celok, Jönköpings Läns Museum, Švédsko), Bird’s Eye View (Vtáčia perspektíva, CAP, Kuvajt), a A Taxonomy of Fallacies (Taxonómia omylov, Sursock Museum, Bejrút).