tranzit.sk/

Prednáška v rámci výstavy Tekuté obzory sa kriticky pozrie na problematiku priehrad a vodných diel. Mikuláš Huba zároveň osobne predstaví na výstave prezentované dokumenty zo svojho archívu, ako aj aktivity a aktivizmus ekológov a ochrancov prírody z obdobia konca socializmu a po ňom - (nielen) v súvislosti s výstavbou vodného diela Gabčíkovo.
Veľké priehrady, okrem pozitív, predstavujú aj veľa negatív: zaberajú často najúrodnejšie pôdy, ich výstavbou i prevádzkou sa ohrozujú priľahlé zásoby podzemných vôd, obetujú sa kvôli nim lesy a ďalšie prírodné ekosystémy, neraz sa likvidujú celé sídla. Pritom sa samotné vodné nádrže pomerne rýchlo zanášajú. Naopak, v úseku pod hydroelektrárňami sa toky zahlbujú a znižujú hladinu podzemnej vody, čo ohrozuje okolitú vegetáciu i vodný režim ako celok.
Na rozdiel od prírodných ekosystémov majú technické diela obmedzenú životnosť, na čo sa pri ich plánovaní a presadzovaní zväčša účelovo zabúda. Problém likvidácie priehrad riešia už dlho napr. v USA, ale i v Európe sme svedkami odmietnutia projekčne pripravených (napr. Hainburg), či dokonca zastavenia už rozostavaných vodných diel (Daugava, Nagymaros), alebo diskusií o likvidácii existujúcich diel. Tieto diskusie odštartovala perestrojka pred 30 rokmi, ako aj početné povodne v strednej a západnej Európe (Rýn, Dunaj a i.), ktorým priehrady nedokázali zabrániť.
Na Slovensku sme boli celé desaťročia svedkami nekritickej podpory výstavby vodných diel rôznej veľkosti i určenia. Najkontroverznejšie z nich je Vodné dielo Gabčíkovo na Dunaji pod Bratislavou, ktoré predstavuje modifikovanú časť pôvodne plánovanej Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Spor o toto dielo a jeho následky napokon skončil pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu. Nešlo a nejde len o spor medzi Slovenskom a Maďarskom, ale aj o spor medzi ochrancami prírody a jednostranne zameranými technokratmi.
Najkomplexnejší príspevok ochranárov do diskusie o budúcnosti Dunaja a pridunajskej krajiny medzi Viedňou a Budapešťou predstavuje projekt trilaterálneho národného parku Podunajsko, pochádzajúci ešte z 80-tych rokov minulého storočia. Čiastočne je už realizovaný (v Rakúsku, Česku a Maďarsku), čiastočne je dosiaľ diskutovaný (na Slovensku).

Prof. Mikuláš Huba, geograf, environmentalista, krajinný ekológ a občiansky aktivista. Absolvent Prírodovedeckej fakulty UK a vedecký pracovník Geografického ústavu SAV, priebežne prednáša na viacerých univerzitách. Od r. 1975 pôsobí v ochranárskom hnutí doma i v zahraničí. Iniciátor vzniku medzinárodného Dunajského vyhlásenia a vedúci kolektívu tvorcov návrhu Národného parku Podunajsko. Aktívne sa zúčastnil na kľúčových medzinárodných podujatiach na záchranu Zeme. Je autorom desiatok knižných publikácií. Pravidelne komentuje spoločenské dianie v médiách i na Facebooku. Dvakrát bol zvolený za predsedu environmentálneho výboru slovenského parlamentu.